close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Prosinec 2013

Silvester

31. prosince 2013 v 10:56 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Blíži sa príchod nového roka, a tak by to chcelo niečo nové. Chystám pre Vás nové články, ako predchádzajúci rok bola téma Viktoriánska éra, v budúcom roku to budú strašidelné domy. :) Dúfam, že sa tešíte! Pravdaže v tomto roku chcem spraviť mnoho vecí, zmaturovať, dostať sa na výšku. Využívam tento voľný čas na šprtanie sa psychológie. To znamená, že momentálne čítam Gajdošovú - Prehľad psychológie. Sociálnu psychológiu som pretrpela, kognitívna bola celkom fajn a teraz som na psychoanalýze, čo ma baví zo všetkého najviac. :P Asi vám nemusím hovoriť, že sa mi vôbec nechce maturovať a učiť sa. Za chvíľu je to tu, začínam byť z toho v strese. Ale prečo by som to nezvládla, keď to spravili toľkí predo mnou. :P Ďalej chcem v novom roku doriešiť všetky moje komplexy, depresie a tak ďalej. Mala by som znova začať meditovať, potom budem všetko zvládať akosi ľahšie. Hrozný pocit, že už mi ušiel týždeň z prázdnin. Asi som sa ani nepochválila s vianočnými darčekmi. Alebo s tými čo som dostala u babky v Topoľčanoch. Doniesla som si domov dvoje nové pančuchy, čo sa mi zíde, ďalšiu kozmetiku a nové pyžamo. Som zvedavá, kedy sa dostanem k Lestatovi. Momentálne musím dočítať tento týždeň knihu o Dalailamovi, lebo ju už musím vrátiť. A chcem si konečne spracovať ten prehľad psychológie. Aj keď ju mám zase na mesiac predĺženú. Veľmi sa už teším na Lestata a rozmýšľam, že sa poteším ďalšou knihou. :D Musím si kúpiť pokračovanie Hartovej, chýba mi jedna, zatiaľ posledná časť. Keby som nematurovala, celý čas by som iba čítala. :) Už mi nezostáva nič iné ako zapriať vám šťastný nový rok!


Vianoce sú za nami...

26. prosince 2013 v 10:48 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Nie tak úplne, ale štedrý deň určite. Nemôžem si pomôcť, no tento rok mi niečo chýbal, asi to čaro štedrého večera. Aby ste bli v obraze, u nás to vyzerá asi tak, že sa zje vianočná večera, rozbalia sa darčeky a už sa pozerá iba televízor (v ktorom je z roka na rok hroznejší program). Jednoducho nie je tam žiadne miesto pre duchovnú stránku Vianoc. Môj štedrý večer vyzerá trochu inak. Celý deň sa baviť s rodinou, večer zjesť štedrovečernú večeru, rozbaliť darčeky, ale nie zasadnúť pred telku. Čo tak zaspievať si vianočné koledy alebo sa spoločne zahrať nejaké hry? Počítače a telka sú veľkí žráči času. Zoberte si, že pozeráte aj s reklamami jeden blbý film aj 3 hodiny, to znamená 3 hodiny bezvýznamného sedenia pred bedňou, ktorá mi nič nedá. Pomyslite na to, koľko iných zaujímavejších činností ste mohli za ten čas stihnúť. Niektorí rodičia nemajú televízor, lebo nechcú aby ho ich deti sledovali. Nie som až za takéto riešenia, ale veľakrát počujem iných ľudí, aké je to nenormálne, nič tým deťom nedoprajú. Mám otázku: To si skutočne myslíte, že ten televízor tým deťom tak chýba? Ja myslím, že bez neho budú mať krajšie detstvo. Dnešné deti už asi ani nebudú môcť spomínať na hry z detstva, lebo väčšiu časť z detstva presedia pred televízorom, počítačom. A to je smutné.

No to som dosť odbočila, len som si v posledných dňoch začala uvedomovať, že človek telku nepotrebuje. Pravdaže je fajn pozrieť si občas dobrý film, ktorý má nejakú myšlienku. Ale celý deň pozerať na americké stupidné filmy, tak to je myslím si o ničom. :P Užite si druhý sviatok vianočný, skúste to bez telky, v ktorej aj tak nič normálne nedývajú. :P Ja budem veriť, že sa raz vráti duch Vianoc a budú také, aké si myslím, že by mali byť. :) Na darčeky sa nesťažujem, tie ma potešili. Dostala som nejakú kozmetiku, záložku v tvare anjelika a knihu, po ktorej som túžila. :) A keď už vydali Interview s upírom a teraz druhú časť Upír Lestat, možno postupne výjde celá upírska kronika. Žeby to predsa niekto začal prekladať? :D To by bolo super. :)





I heard the bells on christmas day!

22. prosince 2013 v 11:53 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik
Moja obľúbená verzia! :)


Vianočná koleda

22. prosince 2013 v 11:49 | Gracia Deborah MayFair |  Filmy
Určite som už spomínala, že na Vianoce si vždy musím pozrieť alebo aspoň prečítať Vianočnú koledu. Mala som na kazete svoju obľúbenú hranú verziu z 1999, ale tú už na internete nikde neviem zohnať. Doma však máme kreslenú verziu z 2009. Nemám nič proti animovanej verzii, myslím, že sa im vydarila. Predsa mi však chýba aj ten hraný film, lebo som ho mala veľmi rada.

Čo povedať o Vianočnej kolede ako o príbehu?

Povedala by som, že je to nesmrteľný príbeh, ktorý v roku 1843 napísal Charles Dickens. Napísal ho za niekoľko týťdňov, príbeh sa v jeho hlave tvoril sám, inšpirovaný Londýnom. Poviedka zastupovala apel na obyvateľov Anglicka. Dickens poznal všetky časti Londýna, bohaté ale i chudobné. Keď bol dieťa, jeho otca zobrali do väzby, pretože nedokázali splácať svoje dlhy. To ho sprevádzalo celý život. Uvedomoval si, ako zle sa žije chudobným obyvateľom Londýna. V diele vyzýva bohatých, aby v aspoň v čase Vianoc, mysleli aj na chudobných. Mnohí z nich sa na Vianoce nedostali ani len domov, aj vtedy boli v práci. Dickens v knihe popisuje vianočné trhy plné dobrého jedla a vianočných špecialít. Bol to iba zidealizovaný pohľad, ako by pre neho mali vyzerať vianoce. Jeho sen o tom, že každý bude mať dosť peňazí na to, aby štedro oslávil Vianoce. V skutočnosti si väčšinu z vianočných jedál, ktoré v knihe popisuje, chudobní vôbec nemohli dovoliť. V príbehu rozpráva o obchodníkovi Scroogeovi, ktorý zobrazuje bohatých. Scrooge neoslavuje Vianoce, naháňa sa iba za peniazmi, je krutý, a preto ho nik nemá rád. Žije sám, pred rokmi mu zomrel parnter v podnikaní, Marley. Deň pred štedrým večerom ho doma prekvapí práve Marleyho duch a varuje ho pred jeho správaním. Marley bol taký istý a po smrti oľutoval, aký bol za svojho života. V priebehu noci ho navštívia traja duchovia, duch minulých, súčasných a budúcich vianoc. Po ich návšteve sa stane zo Scroogea "skutočný človek".

Toto dielo malo v Anglicku veľký ohlas. Dickens robieval verejné čítania väčšinou spojené so zbierkami. Vianočnú koledu však čítal najradšej. Touto poviedkou sa mu podarilo skutočne pomôcť niektorým chudobným ľuďom. Inšpiroval ich zamestnávateľov. Niektorí napríklad začali na Vianoce dávať ľuďom voľno a každý dostal moriaka, ktorého by si inak chudobná rodina nemohla dovoliť. Dickensovi sa podarilo napísať skutočne krásny príbeh s hlbokou myšlienkou, ktorí by nás mal všetkých inšpirovať správať sa k ostatným ľuďom s úctou a láskou. A nezabudnúť, že vianoce nie sú len o darčekoch.


3 dni do Vianoc! =)

22. prosince 2013 v 11:23 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Je to posledná, štvrtá, adventná nedeľa! Dúfam, že už máte napečené a už iba upratujete a zdobíte. Cez týždeň som spravila konečne medovníčky, asi budú v utorok ešte tvrdé, ale čo už. Treba ich už len ozdobiť. :) Včera som spravila svoje obľúbené makové kolieska. Na tie sa teším vždy! =) Dnes nás čaká zdobenie stromčeka. Už sa teším, vtedy príde už tá pravá vianočná atmosféra a človek vie, že Vianoce sú už nablízku. Včera som dokúpila posledné darčeky, takže už ich len všetky zabaliť. Snažíla som sa každému kúpiť niečo, čo poteší. Aj keď niekedy som bola bezradná. :P Ešte premýšľam, či napiecť aj iné dobroty. Možno niečo spravím, ale nič nesľubujem. :D Som šťastná, že mám svoju rodinu a moju lásočku! :) Hoci ma trápia iné veci, ktoré asi nemôžem ovplyvniť, alebo nie tak ako by som chcela. :( Musím sa naučiť žiť sama so sebou. Ale teraz nie je čas na pesimistické reči. :P Užívajte si teda vianočnú náladu a všetkým Vám prajem šťastné a veselé vianoce! :)


Najkrajší darček!

17. prosince 2013 v 16:47 | Gracia Deborah MayFair |  Moja tvorba
Keď som videla súťaž o najlepšiu poviedku, dlho som neváhala. Zobrala som to ako výzvu po dlhom čase niečo napísať a tiež užiť si vianočné obdobie a inšpirovať sa ním. Dúfam, že sa niekomu poviedka bude páčiť a aj mu niečo dá do života. Teraz už samotná poviedka. :)


20. decembra

Blížil sa ten čas a s ním aj úzkosť. Spomienky na minulosť, staré rany spájajúce sa s týmto obdobím. Teraz tu sedela sama, v chladnej a tmavej izbe. Vonku vládol pokoj, široko - ďaleko nebolo nikoho. Snehové vločky jemne padali do bielej prikrývky. Skoro každému trochu pookrialo srdce pri tejto scéne. Emily to však už nikdy nechcela vidieť. Ešte minulý rok mala na perách úsmev, keď sa brodila snehom v mokrých čižmách a schytávala gule od malej Nancy. Vtedy sa zdal byť svet jednoduchý, krásny a dokonalý. Svietielka na tmavom ihličí prinášali čaro, sviečky rozžiarili každý kút, žiadne temno. Domovom sa šírila vôňa koláčov, teplo a láska. To všetko dnes vyzeralo ako sen. Akoby to nikdy nemohla byť skutočnosť. Bolo to tak ďaleko, stále živé v spomienkach, no neuveriteľné. Prešla očami po celej izbe, žiadna pripomienka blížiacich sa Vianoc. Vyhýbala sa všetkým, čo sa chceli rozprávať o Vianociach. Nechcela počúvať o nakupovaní darčekov, nádhernom voňavom stromčeku a voňavom útulnom domove. So smútkom pozerala na svoje kamarátky a ich radostné tváre. Naozaj nevidíte, že je to iba ilúzia? Nie je to žiaden čas zázrakov, nič kúzelné. Už nechcela tráviť čas ani s Johnom. Snažil sa mať s ňou súcit, neprejavoval pri nej radosť z Vianoc a rozprával o nich čo najmenej. Aj tak však v jeho očiach videla to nadšenie, tie žiariace oči. Ani on nevedel aké to je všetko klamstvo. Aj keď to z neho vyšlo veľmi ťažko, asi sa bál jej reakcie, pozval ju k sebe na Vianoce. Emily mu nemohla hneď odpovedať. V hlave sa jej však ozval utrápený výkrik: Nie, nechcem vidieť tvoje šťastie. Nemohla by sa pozerať, ako je naivný. Vyhovorila sa, že nechce kaziť atmosféru Vianoc s jeho rodinou. Určite by tam zavadzala a nepotešili by sa jej návšteve, zobrala by im ich ilúziu. John sa ju dlho snažil presvedčiť, nakoniec to však predsa vzdal, nedala sa obmäkčiť, hoci videla aký je sklamaný. Od toho dňa sa vyhýbala aj Johnovi. Stále nad ním rozmýšľala, vedela, že ho miluje, ale nemohla byť s ním, nie teraz, nie na Vianoce. Trápili sa obaja. Bola presvedčená, že jediná možnosť je prečkať toto obdobie.


24. decembra

Ráno sa zobudila a cítila v kostiach, že dnes je ten deň. Jej prvá myšlienka bola zostať v posteli celý deň a zobudiť sa až na jar. Alebo aj o niečo skôr, no nech už je december za ňou. Napriek tomu o tretej poobede vstala. Nič sa nezmenilo, biele body sa ďalej znášali na zem, ľahké ako pierka. Svietilo sa vo všetkých oknách okolitých domov, živo si vedela predstaviť ako v izbách znie smiech a nadšenie. Aj keď to doteraz odmietala, zacnelo sa jej po Vianociach, je ich rodinných Vianociach. Dlho sa bránila, nedokázala sa však zastaviť. Obliekla sa, vyrazila do opustených ulíc plných snehu a blížila sa priamo k cintorínu. Cesta nebola ani taká dlhá, no mráz jej stihol vyštípať líca a nos mala červený ako klaun. Keď už prišla na miesto, zrazu akoby nevedela, prečo sem merala cestu. Čo tým chcela povedať? Prečo dnes potrebovala byť tu? Zostala stáť celá stuhnutá, myšlienky sa zastavili a všetko naokolo prestalo existovať. Bola tu iba ona a chladný kameň, ktorý mal pripomínať ľudí, ktorých milovala nadovšetko. Cítila sa zvláštne, väčšinou sa na tomto mieste cítila smutná, prepadávali ju záchvaty plaču, nemohla sa vyrovnať s tým, že tu nie sú. Dnes neplakala a v duši mala pokoj, to čo dlhé mesiace nezakúsila. Myslela na svoju mamu Christine v jej obľúbenom vianočnom svetri, otca Cortlanda v jeho kresle, ako číta knihu a malú Nancy, veselo poskakujúc a štebotajúc okolo stromčeka. Po lícach jej stekali horúce ligotavé kvapky, no i cez tie sa usmievala. Až po chvíli si uvedomila, že cíti niečiu prítomnosť. Priamo oproti nej stál muž v dlhom čiernom kabáte. Zdvorilo si dal z hlavy dole klobúk a usmieval sa na ňu. Nemohla si pomôcť, niečo na ňom bolo rušivé, mala pocit, že sem vôbec nepatrí. Prezerala si ho, čo na ňom bolo tak zvláštne? Vtedy sa pozrela do jeho modrých žiarivých očí, trblietali sa ako kryštály. Videla ho prvýkrát v živote, z nejakého dôvodu mu však dôverovala. Kým sa na ňu usmieval, dušu jej obklopoval pokoj, tak ako pred chvíľou. Jeho pohľad ju povznášal, cítila sa oslobodená od všetkého trápenia. Sama spravila prvý krok, aby sa k nemu priblížila. Spočiatku kráčala trochu neisto, hlavne keď už bola veľmi blízko. Odhodlala sa prísť až na tesno k nemu a objať ho. Objatie bolo silné, príjemné a láskyplné. Do zimného ticha sa ozval jeho zamatový hlas.
"Vieš kto som, myslím, že sa ti nemusím predstavovať, spoznáš ma aj bez krídel. Úspešne si zvládla jednu z úloh, ktorú si si pre tento život zvolila. Čakajú ťa ďalšie, ale táto bola jedna z najťažších, a preto som ťa musel pochváliť a ukázať ti moju radosť. Dnes nie je správny deň na to, aby si ho preplakala a žila smútkom posledného obdobia. Choď a osláv dnešný krásny deň, pretože dnes Ježiš prišiel na svet s úlohou ukázať nám, čo je v našom živote skutočne to dôležité. "
Jeho hlas bol ako hudba, hladko plynul vzduchom a vytrácal sa v neznáme. Skôr než stihla hocičo vysloviť, vyparil sa ako para nad hrncom. Zostal len mier a láskavé teplo šíriace sa z miesta, kde stál. Už vedela, čo má spraviť.


Doma sa slávnostne obliekla, upravila si vlasy a pokúsila sa nachystať aké také darčeky. Trochu váhavo vykročila z bytu, zabuchla dvere a zamkla. Za 10 minút bola na správnom mieste. Dvere jej otvorila Johnova mama, prekvapená, ale šťastná. Cítila rozpaky, no keď prekročila prah ich dverí, cítila už iba lásku, starostlivú vôňu domova. Nič dnes nemohlo byť krajšie ako vidieť Johnovu radosť. Prišla akurát včas, pár minút na to sa pustili do štedrovečernej večere. Potom prišiel čas na rozdávanie vianočných darčekov. Pod stromčekom ju čakali dva darčeky, od Johna aj od jeho rodičov. Potešil ju Johnov obrovský maco, knižky a deka. Vlastne bolo jedno, aké boli darčeky, tie boli dnes vedľajšie. Ešte netušila, že ten najkrajší príde až v noci. Pred desiatou sa zhasli svetlá, zostali svietiť iba sviečky a všetci začali spievať koledy. Pred polnocou vyšli von a mierili do kostola. Na omši sa jej zazdalo, že v rohu zbadala stáť svojho anjela. Otočil sa a úsmevom ju uistil, že je úsudok je správny. Vedela, že nemôže ísť k nemu, nikto iný ho nevidí, je tu iba pre ňu. A dnešok mala tráviť s Johnom a oslavovať.
Plná radosti si v noci ľahla k Johnovi, nevedela, či sa jej vôbec podarí zaspať od toľkého vzrušenia. Dnešný večer bol krásny, aj keď jej chvíľami chýbala vlastná rodina. Napokon však zavrela oči a ponorila sa do kráľovstva snov.


Všade bolo veľa sviečok a svetielok, svetlo pôsobilo príjemne tlmene. Za stolom sa ozýval smiech a veselá vrava. Emily sedela vedľa Nancy, ktorá sa mrvila na stoličke a nevedala sa dočkať rozbaľovania darčekov. Oproti nej sedela mama s otcom a šťastne sa na ňu usmievali. Mama odpratala zo stola a mohli prísť na rad darčeky. Nancy nechali prvú, aby objavila novú bábiku pod červeným papierom s bielymi vločkami. Mama si odbalila kefu a parfum od otca, otec našiel knižku a vianočné ponožky, čo rozosmialo. Pod stromčekom nezostal už žiaden darček. Mama sa ku mne otočila, s láskou prehovorila: "Emily, my sme tvoj darček! "



Dávka vianočnej nálady :)

15. prosince 2013 v 9:33 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik
Pokiaľ ma zrak neklame, dnes je tretia adventná nedeľa. Tak by sme si mali spraviť vianočnú náladičku. :)









Večné decko! :)

14. prosince 2013 v 4:07 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Čo vám poviem, mám pocit, že každý rok som ešte väčší cvok do vianoc. :D Milujem chystanie darčekov, pečenie a zdobenie stromčeka! :) Vo vzduchu je vtedy niečo zvláštne, viac pochopenia, lásky a radosti. Ak ide o Vianoce, som večné decko. :D Aj keď si musím dávať pozor, aby som si príliš dopodrobna nepredstavovala svoje vysnívané vianoce, lebo do detailov to predsa nemôže vždy výjsť. :P Jediné, čo mi kazí radosť z vianoc je asi škola. Stále si pýta pozornosť! :P
Ale momentálne si nenechám kaziť náladu, aj keď by som ešte mala spať. :D Zajtra kurz o pol deviatej, tak idem ešte niečo pospinkať. :) A tešiť sa na štedrý deň! :)


Predvianočný čas! :)

6. prosince 2013 v 15:39 | Gracia Deborah MayFair
Ten čas tak rýchlo ubieha, cez víkend bola prvá adventná nedeľa. Minulý týždeň som sa nejak ťažko nalaďovala na vianočnú náladu, ale dnes sa to zmenilo. To bude tým Mikulášom. :) To je najkrajšie je, že čím ste starší, je vám jedno či dostanete plné vrecko sladkostí alebo iba jednu čokoládu. No poteší vás už len to, že ste niečo dostali, takže niekto na vás myslel. V škole nás potešila učiteľka hneď na prvej hodine s mikulášskym darčekom. :)
Milujem advent a zbožňujem Vianoce! Snažím sa nevnímať ten nákupný zhon, ktorý asi jediný túto atmosféru kazí. Už som stihla byť dvakrát na vianočných trhoch. :P Jediné, čo sa mi nepáčilo, keď nehrali vianočné pesničky. Veď o tom tie trhy sú! :P Inak sa mi tam páčilo, bola som tam s ľuďmi, ktorých mám rada a zabavili sme sa. :) Tiež je v tomto období ľahšie meditovať a prebúdza to vo mne viac humánnosti, vážiť si ostatných a správať sa tak, aby sme druhým neubližovali, ale ak sa to dá, priniesli im do života trochu radosti. Už sa teším, ako si pozriem Vianočnú koledu, je to moja vianočná tradícia. :) A tiež si prečítam aj túto knihu. Kto ste tento film podľa knihy Charlesa Dickensa ešte nevideli, určite vám ho odporúčam. Myslím, že je to obraz toho, aké hodnoty by sa v nás mali práve na vianoce prebúdzať. Aj keď mi chýba hraný film, lebo teraz mám na dvd iba kreslenú verziu. :P
Momentálne mi nezostáva nič iné ako popriať vám, aby ste si advent vychutnali a využili ho na prípravu na vianoce. Pečenie, balenie darčekov, adventné koncerty, vianočné trhy, to všetko sú veci, na ktoré sa teším celý rok. :)

claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz