close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Listopad 2012

Rhonda Byrne - Tajomstvo

28. listopadu 2012 v 21:12 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Vždy som okolo tejto knihy v knižnici len prechádzala, mnohokrát som ju mala v rukách no nikdy som si ju nepožičala. Počula som na tú knihu veľa chvály, tak som sa prekúsla cez počiatočný nezáujem a prečítala si ju. Prvé strany ma skoro vôbec nebavili, je to trochu chaoticky písané. Ale keď sa do toho človek dostane a uvedomí si silu Tajomstva, je to neuveriteľné. :) Aby ste vedeli, čo to tajomstvo vlastne je. Určite by nikoho z nás nenapadlo, že všetko po čom túži, si môže zapriať myšlienkou. A univerzum mu to splní! Jediné, čo potrebujeme je viera a poriadok v myšlienkach. To znamená, že ak máme pred sebou niečo, na čom nám záleží a stále myslíme na to, aké prekážky nám môžu prísť do cesty, ony skutočne prídu. Pritom stačí, aby sme priali bezproblémové dianie v ten deň. Univerzum však nepozná zápor, pozor na to, čo si prajete. Toto som už niekde v podvedomí vedela. Už sa mi neraz stalo, že som si niečo v myšlienkach priala a splnilo sa to. Dávam si preto pozor na myšlienky. Zo začiatku musí byť strašne ťažké veriť, že si môžem priať peniaze a prídu, kým predtým som si to musela tvrdo odrobiť. Ale je to úžasná vec! :)


Účesy

28. listopadu 2012 v 20:56 | Gracia Deborah MayFair |  Viktoriánska éra
Okrem šiat vždy obdivujem účesy, ktoré sa v tomto období nosili. Ešte dnes sa nimi ženy inšpirujú, pretože sú nadčasové a majú svoje čaro. Viktoriáni dbali o svoj zovňajšok, a tým pádom aj o vlasy. Ženy si vlasy vôbec nestrihali, nosili ich dlhé. Kefovali ich a vlasy, ktoré zostali na kefe si odložili. Vyrábali sa z nich rôzne náramky a náhrdelníky. Niekedy však zvykli zo svojich vlasov poslať priateľom na pamiatku alebo ich odkladali do "rodinného archívu".


Ak vám niektorí účes padol do oka, na youtube nájdete veľa návodov ako vytvoriť viktoriánsky účes.

Eckhart Tolle - Nová zem

17. listopadu 2012 v 20:52 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Táto kniha mi neskutočne pomohla pochopiť veci, ktoré som nedokázala zvládnuť ani s meditáciou. Ako by ste opísali sami seba? Áno, bolo by to veľa prídavných mien označujúcich vaše vlastnosti, stručné údaje o vašom živote. Lenže to je iba charakteristika nášho ega, to nie ste vy. A práve toto ego je príčinou väčšiny našich problémov. Určite to poznáte, niektorí ľudia majú depresie a stavy úzkosti, no niekedy si ich privolávame sami a dá sa povedať, že sa v týchto stavoch "vyžívame". Aj ja som niekedy mala zo seba taký pocit. :P Toto zapríčiňuje naše "telo bolesti", ktoré žije z negatívnych emócií a myšlienok. Pre váš správy duchovný rozvoj je potrebné poznať niektoré pravidlá: nebrať vážne vaše ego a žiť v prítomnosti. O tom je ďalšia kniha Tolleho, Sila prítomného okamihu, k tej som sa zatiaľ nedostala. Kniha je zaujímavo napísaná a nájdete tam aj príbehy, ktoré vám priblížia problematiku. Odporúčam vám čítať rôznych autorov, ktorí píšu o duchovnom rozvoji. Po čase zistíte, že všetky tie situácie do seba krásne zapadajú ako skladačka. :) Ja mám ten pocit stále, keď si niečo prečítam. :D Všetko spolu krásne nadväzuje.


Konečne doma! :)

17. listopadu 2012 v 20:06 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Dva dni opäť doma. Celý tento týždeň som niekde preč. V nedeľu ame odišli do Prahy na 3 dni. O siedmej sme vyrazili z domu a o desiatej sme už boli tam, takže sme sa mohli prejsť po meste. Ubytovať sme sa mohli až o druhej poobede. Hoci prvé, čo sme z Prahy videli boli bezdomovci na stanici. Ale mesto je to pekné. Ako prvé sme navštívili múzeum voskových figurín. Úprimne, sama by som tam v noci byť nechcela. Človek len čakal, kedy sa jedna z tých postáv pohne. :D Bývali sme v boteli Racek. Hneď pod oknom som mala kačice a čajky, takže som sa tešila, pri mojej "láske" ku vtákom. Veľmi sa mi páčil chrám svätého Víta. Je to neskutočne veľké a krásne. Najviac sa mi páčili démoni vyobrazení zvonka, každý bol úplne iný. :P Rozhodne sme sa nenudili, tri dni sú na Prahu dosť málo. Ale využili sme ich naplno! :)
Pár dní sme potom strávili u babky, vo štvrtok sme sa vrátili. Včera večer som bola na výstave the human body exhibition. Začala som ju asi tak, že som v prvej miestnosti skoro odpadla. :D Bolo tam dosť teplo a od obeda som nejedla, skoro ani nepila. :D Tak som si tam chvíľu posedela, ale potom som si to nakoniec prešla. Inak to bola zaujímavá výstava, vidieť všetky orgány ľudského tela a svaly. Aj keď by ma zaujímalo z kade tie všetky telá brali. Boli tam aj embryá, niekoľkotýždňové, skutočne maličké. :) Vieme o tom všetko, ale aj tak je zázrak ako sa z niečoho takého drobného vyvinie človek. :) To je zatiaľ všetko, čaká ma náročný týždeň, dopisovanie a dobiehanie učiva. :P teším sa! :/


3. 11. 2012

3. listopadu 2012 v 6:20 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Prázdniny pri konci, takže teraz už čakať len na tie zimné. :D Tento rok sú len 2 týždne a budúci rok to vychádza podobne, tretí rok mi môže byť jedno, to už nebudem chodiť do školy. Takže "ďakujem", že si takto môžem užiť posledné dva roky školy a prázdnin. I keď po škole môžem mať večné prázdniny! :D Ale to by mi asi nebol dobrý nápad, asi by som ani nedokázala celé dni nič nerobiť. Ach, ten čas tak rýchlo letí! Tak posledné 2 roky si užijem super krátke prázdniny, asi aby som nezlenivela. Mohla by som poďakovať univerzu, ale mne do veľmi nejde do nôty. Pravdaže verím v jeho existenciu, ale nemám dôvod naň všetko zhadzovať. Nikdy by som nepovedala, že toto niečo mi pripravilo univerzum. Neviem prečo by som mala všetko, čo sa mi nepáči v mojom živote zhadzovať na univerzum. Osud človeka je možno predurčený, no každý má aj svoju slobodnú vôľu, ktorou ho môže meniť. Osud nikdy nie je pevne daný. Mala by som si to uvedomovať častejšie, v podvedomí to viem, len niekedy prežívam ťažké stavy, keď na to pozabudnem. V tomto období som veľmi šťastná (s výnimkou dvoch dní tento týždeň), všetko sa to však zmení večer. Celý deň si užívam všetko, čo mám a som s tým spokojná, nič mi nechýba. No akonáhle lahnem večer do postele, začnem premýšľať nad tým, čo ak to stratím. Je to príšerná vlastnosť! Vlastne vždy, keď sa kvôli niečomu cítim šťastná, hneď začnem premýšľať o tom, že to určite všetko stratím. Akoby si moja myseľ stvorila zásadu: Ak sa ti deje teraz niečo dobré, uži si to, lebo hneď na to, o to prídeš a potrápiš sa. Vždy čakám, že po chvíľach šťastia zákonite príde nešťastie. Nejaké si to musím vymazať z hlavy, je to hrozný pocit. A potom je človek smutný a melancholický, i keď mu nič nechýba. Lebo stále len vidí, ako o to raz príde. Pritom sa to určite nemusí stať, my si tvoríme svoju cestu s malým vplyvom univerza. To nám sprostredkuje len životné lekcie a stretnutia s ľuďmi, ktorí sú v našom živote na niečo dôležitý, aby nás to niečo naučilo. Skúsim sa nejako "preprogramovať", takto človek nikdy nemôže byť šťastný. A kto mu to odopiera? Len on sám!



Sweeney Todd: Diabolský holič z Fleet Street

1. listopadu 2012 v 6:15 | Gracia Deborah MayFair |  Filmy
Film som videla ešte predtým než som si prečítala knihu. Pár vecí je tam pozmenených, ale aj tak sa mi oboje páčilo. Pravdou je, že Johnyho Deppa si už v úlohe "normálneho" človeka nedokážem ani predstaviť. Nemusím veľmi spievanie vo filmoch, no tu sa to dalo prežiť. Niekedy vo filmoch obdivujem chladnokrvnosť vrahov a to ich zanietenie. Depp bol ako holič-vrah super. Efektné boli aj potoky krvi hneď na začiatku filmu. A nápad s pnlením koláčov pani Lovettovej ľudským mäsom sa mi tiež páčil. Zaujímavé, aké boli odvtedy obľúbené. Iste, nová neznáma chuť! A to ma núti sa zamyslieť, ľudia dnes ochutnajú už skutočne všetko. Spravia skutočne všetko. Len preto, aby vyskúšali niečo nové, dosiaľ nepoznané. Strácajú akékoľvek morálne zábrany. Ale späť k filmu. Herečku, ktorá hrala pani Lovettovú, tiež zbožňujem! Je ako stvorená do podivínskych úloh. Hlavne som si však prišla na svoje tým, že sa to odohrávalo v Londýne. Ja to tam milujem! :)Ten, kto má rád morbídnosť, si môže tento film pozrieť a bude ho baviť.


claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz