Začala som premýšľať, že tieto prázdniny spravím nejaký paranormálny výskum. Už mám zoznam miest, kde sa chcem ísť pozrieť a niečo podniknúť, väčšinou sú to cintoríny. V piatok som podnikla svoj prvý paranormálny výskum. :) Bolo to u mojej babky na dedine. Oproti je park, je to tam fajn, rada tam chodím behať. Hlavne preto, že aj v odpornom teple tu nájdem chládok. Odkedy si pamätám pri parku (dalo by sa povedať súčasťou parku) je menší komplex domov, je však opustení. Teda pamätám si, že tam istí čas bývali cigáni. Ale potom ich vysťahovali a z jednej časti spravili niečo ako reštauráciu. Jedna časť však zostala opustená. Ešte musím poznamenať, že vždy keď som prechádzala okolo tejto časti, nebolo mi najlepšie. Priťahovala ma jej opustenosť, no zároveň ma vždy prepadla úzkosť a nevoľnosť, keď som sa dostala do jej miestnosti. Veľakrát som sa pristihla, že hľadám v oknách či tam niekto nie je, často som mala pocit, že ma niečo sleduje. Ale tieto moje obavy nemali žiaden základ, bol to pre mňa iba opustený dom. Raz sme boli u babky a opekali sme si. Sedeli sme v altánku v záhrade, pomaly sa začínalo stmievať, ale bola dobrá nálada, rozprávali sme sa. Hlavne dedko rád rozpráva vtipné historky zo života. :) A vtedy nám dedko rozprával o tom dome. Nevedela som, že tam kedysi boli byty a môj dedko tam istý čas býval. Hovoril o tom, že tam vraj straší duch grófky. A dedko ho vraj dokonca aj sám videl! Vyzeral ako ľudská postava, ale tvár bola rozmazaná, akoby mala namiesto hlavy len hmlu. Vtedy som sa rozhodla, že sa tam musím ísť pozrieť.
Dlho som otáľala kvôli pocitom, čo vo mne táto stavba vyvolávala, ale nakoniec som si povedala, že to musím prekonať. Nakoniec som nešla sama, išiel so mnou bratranec, ktorý už tam bol. Vnútri to vyzeralo presne tak, ako som očakávala, pokreslené steny a veľký bordel. Inak to bolo v pohode, akurát v strednej časti domu mi opäť prišlo trochu nevoľno a prepadla ma úzkosť(ráno som sa o tom bavila s dedkom, vraj malo strašiť niekde v strede domu!), ale keď sme prešli ďalej, všetko bolo zas v poriadku. Vôbec to tam nepôsobilo strašidelne, síce už sa stmievalo. Občas skôr temne, niektoré miestnosti boli hrozne malé a tmavé. Inak je tam veľmi veľa miestností, fotiek nie je až taka veľa. Po celý čas som fotila, keby sa nám pošťastilo niečo zachytiť a hneď ako sme vošli som zapla nahrávanie na mobile. Dostala som sa aj tam, kde by som sa sama nedostala určite. Presne medzi stropom a strechou, kde sú trámy, čo tú strechu držia. Bratranec ma tam hore vytiahol za jednu ruku! Hrozne som sa bála, že ma neudrží, no nakoniec mojich 48 kg ľahko zvládol.
Hore bola dosť tma, ale dalo sa ešte vidieť. Stále som utekala, síce som sa bála, že sa to podo mnou zrúti, len nech mi bratranec neutečie ďaleko, aby som tam nebola sama. :)
Hore bola dosť tma, ale dalo sa ešte vidieť. Stále som utekala, síce som sa bála, že sa to podo mnou zrúti, len nech mi bratranec neutečie ďaleko, aby som tam nebola sama. :)A aký je záver výskumu? Na nahrávke je iba šušťanie mojich krokov a nič zaujímavé. Na fotkách z domu tiež nie je nič prelomové. Ale možno sa predsa niečo podarilo. Keď sme sa vracali, prechádzali sme cez park, kde som tiež spravila pár fotiek. A na niektorých sa mi asi podarilo zachytiť orby, hoci si nie som istá. Veď kto vlastne vie, čo to orby sú? Niekto vraví, že sú to duše mŕtvych, niekto ich spája s UFO. Kto vie? No rozhodne to bol zaujímavý večer a už sa teším na ďalšie výskumy. :)
Tu už sú nejaké fotky:



















A teraz fotky parku:


Hoci toto je nepodarená fotka, no dávam ju sem, lebo tam sú tie kruhy.











