Fanúšikovia kapely Children of Bodom už asi vedia o čo sa jedná, ostatní čítajte ďalej.
V júni roku 1960 sa štvorčlenná skupinka tínedžerov vydáva na stanovačku pri jazere Bodom. Táborisko kempu je prázdne, no ani to ich neodradí od výletu. Skupinku tvoria dva páry: 15- ročná Anja Tuulikki Mäki a 18-ročný Seppo Antero Boisman a tak isto 15- ročná Maila Irmeli Bjorklund a 18- ročný Nils Wilhelm Gustafsson. Prvý pár je spolu už vyše roka, zatiaľ čo druhý iba pár týždňov. Utáboria sa 4. júna s dostatočnými zásobami potravín. Ešte v ten deň si stihnú zaplávať a navštíviť neďaleko kiosk. V pol ôsmej odchádzajú od jazera posledný rybári a naposledy vidia deti živé. O pol jedenástej si ľahli spať, nevedeli, čo ich však v noci čaká. Zdá sa, že predsa neboli sami. Keď už tínedžeri sladko spia, niekto rozreže ich stan a hlava-nehlava bodá do detských tiel, pritom ich mláti neidentifikovaným tupým predmeto. Pre troch z nich sa stane táto noc osudnou. Telá objaví skupina chlapcov, vidia iba Nilsa, ktorý jediný leží von zo stanu. Jeho zraneni nie sú také patrné, takže si myslia, že sa iba opaluje. Keď dorazí pomoc, skonštatuje smrť u troch z detí. Zostáva im však nádej na vyriešenie prípadu, Nils prežil!

Táto nádej sa však ukáže ako falošná, Nils si nič nepamätá. Dokonca si myslí, že k zraneniam došiel pri autonehode. Vyšetrovanie je doposiaľ bezvýsledné. Objavujú sa však svedectvá, podľa ktorých sa mal v inkriminovanú dobu oblasťou potulovať záhadný blonďák. Videlo ho viacero osôb, no nedokážu spraviť jednoznačný popis. Ľudia žijúci v okolí jazera však majú jasno, pre nich je na kandidátke vrahov na prvom mieste majiteľ neďalekého kiosku. Tvrdia, že neznášal mladých. Karl Valdemar Gyllstrom dokonca v liste na rozlúčku, predtým než spáchal samovraždu, priznal, je vrahom tínedžerov. Polícia však nenašla žiadne dôkazy a má aj alibi. Polícia má veľa typov na vraha, no vždy sa dokáže preukázať ich nevina. Hlavným podozrivým sa stáva sám Nils, pretože nedokáže vydať žiadne dostačujúce svedectvo. V roku 2004 na neho polícia vydá zatykač, no nakoniec je prepustený. Obhajoba trvá na tom, že so svojimi zraneniami nemohol zabiť troch ľudí. Pritom sa Nils nepriamo uznal vinným, vraj mal skonštatovať: "Čo sa stalo, stalo sa. Dostanem 15 rokov. " Je skutočne zvláštne, že Nils si nebol schopný na nič spomenúť ani pri hypnóze. Je možné, že bol skutočným vrahom? Jeho besneniu mala prechádzať hádka s jeho priateľkou Maila, tá bola bodnutá 15-krát, niekoľkokrát viac než ostatné obete. Vrah od Bodomského jazera sa teda doteraz nenašiel. A zdá sa, že vypátrať ho už ani nie je možné.










brrr.. z toho běhá mraz po zádech :/