Čo napísať? Prázdniny sa blížie ku koncu a nechcem na to ani myslieť. Škola mi uberie toľko času, najhoršie je, keď viete, že by ste ho vedeli využiť inak. Ale treba vydržať... Ešte dva roky a je to. :) Ja a pozitívne myslenie sme nepriatelia, ale snažím sa. Veď čo iné mi aj zostáva? Nedeľa bola zase jeden z tých dní, kedy som to nezvládla. :/ Ja viem, že priateľov trápi, keď sa režem a ubližujem si. Ale oni nevedia, aké to je, keď ste na dne svojich síl a jediné po čom túžite je vyšklbať si všetky vlasy a jednoducho zničiť sa! Veľmi sa snažím to zmeniť a vydrží mi to dosť dlho, ale občas zase prídu chvíle, keď sa mi to vymkne spod kontroly a spravím to znova. Znova a znova a znova... Je to peklo. Vážim si všetkých, ktorí mi chcú pomôcť, ale nedokážem sa s nimi o tom rozprávať. Ja už asi viem, čo je týmto stavom na príčine, no nedokážem o tom hovoriť. Asi to až príliš bolí... Možno chcem zabudnúť, že som si to niekedy uvedomila a žiť v nejakom sne, kde na mňa nedočiahne hlas reality. Žijem si v tej vysnívanej bubline, ale tá nikdy dlho nevydrží a po nejakom čase praskne. Spadnem na zem, tam kde sídli realita.
Ale teraz pár slov k veciam, ktoré mi robia radosť. Končí sa leto (a odchádzajú horúčavy, huráááá) a prichádza jeseň. Zo všetkých období najviac milujem jeseň, jesennú očistu. Možno to príde niekomu divné, ale milujem upršané jesenné dny, keď je celý deň zatiahnutá obloha. Každú chvíľu mrholí a ľudia na chvíľu zabudnú, že slnko existuje. Heej, mám výhrady proti slnku. :D V podstate neviem prečo, asi to leto mi ho vždy znepriatelí. A hlavne milujem tie fajn teploty, žiadnych 30 stupňov. :P A cintoríny sa ukazujú v plnej svojej kráse. :) Teším sa aj na zimu, i keď tá je ešte ďaleko. :P V poslednej dobe zanedbávam meditáciu, ale vyzerá to tak, že to až tak nevadí. Už sa mi podarilo prekonať preskakujúce myšlienky a nechať ich vždy bez povšimnutia preplávať. Ale vždy ma to nabije pozitívnou energiou. :) A mám viac síl než keď sa zobudím ráno. :D Len sa potrebujem dobre ponaťahovať. :) No, pomaly som začala pracovať na vianočných darčekoch. Nie, nejebe mi, ale niektoré, čo chcem vyrobiť si vyžadujú veľa času. Pochybujem, že pri škole si ho nájdem, tak začnem už teraz a pomaly budem vyrábať. :) Začínam mať pocit, že Vianoce mám rada len kvôli tomu, že môžem tvoriť veci na ne. :D Lebo inak naše rodinné vianoce s podstatou vianoc nemajú nič spoločné. :/ Ale dobre, nechám to teraz tak. Radšej budem rozmýšľať, kde podniknúť ďalší paranormálny výskum. :) Asi na nejakých cintorínoch, mám pár pekných vyhliadnutých. A asi poruším svoje pravidlo nerobiť výskum sama. Na cintoríne sa viac bojím živých ako mŕtvych. :P Ale mám svojich strážnych anjelov a tí ma budú ochraňovať. Ja viem, že som hnusná, keď ich takto provokujem, no dúfam, že mi to odpustia. :)









