Posledný prázdninový deň, fajn. Taký akurát svkvele melancholický! :P Ja sa teším, po tom odpornom teple sa konečne zatiahla obloha a spustilo sa pár kvapiek. A to ešte ani nie je september. V okolí to vyzerá akoby už zúrila jeseň, lístie po zemi a zamračená obloha a nanešťastie, havrany. Áno, dnes som ich videla veeeeeľa. Aspoň dvadsať pokope, jediná vec, ktorú na jeseni nemusím. I keď vtáky sú tu stále. Ale najviac neznášam havrany, čo majú veľkosť takej menšej sliepky. A zazerajú... Na jednej strane ich občas obdivujem, ich stavbu tela a niektorí sú zaujímavo sfarbení. Väčšinou je to zmes uhlovo čiernej a tmavej šedej. No, v pondelok opäť do školy, ach. Dobre, zvládnem to. Horšie je, že tento rok sa už musím začať aj učiť. Akurát nemčiny sa nemusím báť, tá mi ide nejako prirozdene. :) Pred pár dňami som sa pustila do knihy o buddhizme. Všetko sa mi to veľmi páči, ale potrebovala by som desať životov, aby som dosiahla to osvietenie. Ani nemôžem povedať, že by som mala slabú vôľu. Ale jednoducho si za niečím idem a niekedy mi to neskôr už nepríde také dôležité a zanedbávam to. Občas sa k tomu ešte vrátiť, no nie vždy. Teším sa v takom počasí na prechádzky na cintoríne. :) Tentokrát si spravím aj nejaké pekné fotky. V starom meste sú dva cintoríny, ktoré sú aj celkom pekné, aj pretože sú staré. Tu v Ružinove, čo mám cintorín, ten nie je o ničom. Neznášam tie neosobné náhrobné kamene, na každom kroku ten istý. Oukej, farby sa občas striedajú, šedá, biela, čierna. Ja chcem mať pekný náhrobný kameň, asi si nejaký sama navrhnem. V škole som si zvykla kresliť návrhy náhrobných kameňov. :) Celkom ma to bavilo. :) Mám rada také, ktoré trochu aj vystihujú človeka, ktorý tam leží. A bolo by fajn mať schopnosti ako Jack z upírskej série Raven Hartovej, sadnúť si a počúvať nebožtíkov príbeh. To by som tam vysedávala celé dni! :)
Vždy večer si prečítam jeden príbeh od Clive Bakera. :) V knižnici som objavila Knihy krvi IV.-VI. Ale trojku nemajú nikde. Nevadí. :) Mala by som si nejaké jeho poviedky zohnať na Halloween. Raz som si kúpila knihu so strašidelnými príbehmi, že si každý rok jeden prečítam v noci na dušičky. Na koniec som ju prečítala v ten jeden večer. :D Ja viem, hrôza. :D No na začiatok roka sa teším iba preto, že mi opäť začnú v septembri tréningy. Aj keď som si občas išla zabehať, ale doma sa k veľa činnostiam nedokopem. Teda, nevyrovná sa to tréningu. :P Dnes si môžem ísť zabehať v daždi, celkom príjemná predstava. :) Ale najprv dopíšem jednu poviedku, musím ich začať prepisovať do kompu. :) Jednu som dokončila toto leto, konečne, už 2 roky som ju mala rozpísanú. Do poslednej chvíle som si nebola istá koncom, no skončil typicky pre mňa, happyend nečakajte. :)















Napriek tomu, že je už dospelý(má 4 roky), je stále pojašený a všetci si myslia, že je šťena. Je pravda, že ako šťeňa vyzerá. Pôvodne sme si mysleli, že je krížený s ridgebackom a bude v dospelosti veľký. On však zostal stredného vzrastu a nakoniec je to kríženec labradora a farbiara.
Niekedy ma vie naštvať, ale aj tak ho zbožňujem.
Nie je nič lepšie, ako keď vás niečo trápi a on príde, ľahne si vedľa alebo sa pritúli. Zdieľame spolu svoje starosti, radosť a malé tajomstvá. :) Áno, na túto funkciu mám aj macina Strifyho, ale občas potrebujete, aby vás počúval niekto živý(aj keby to mal byť pes).
Pravdaže sa veľmi rád hrá, ale aportovať nechce. Uznáva len hry, keď sa naháňame. On má hračku a ja za ním utekám alebo opačne. :D No užijem si s ním množstvo srandy. :) A dúfam, že spolu prežijeme ešte veľa veľa rokov zábavy. :)
















Hore bola dosť tma, ale dalo sa ešte vidieť. Stále som utekala, síce som sa bála, že sa to podo mnou zrúti, len nech mi bratranec neutečie ďaleko, aby som tam nebola sama. :)






























