close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červenec 2012

Som zlomená nádej, jeden veľký omyl

30. července 2012 v 16:19 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Je sobecké mať dieťa. Jednoducho si jedného dňa povedať: Ja chcem dieťa! Budem mať dieťa, pretože ja ho chcem. Chcem niečo na hranie. A z mojej krvi! To bude perfektné! Myslíš, že som sa chcela narodiť? Aby si mala maznáka, ktorého si vychováš podľa svojho(najlepšie bude, ak by mohol byť tvojim odrazom v zrkadle), aby si s nim mohla zdieľať svoje omyly, komplexy a prehry, preniesť to všetko na neho. Život sa s tebou zahral, nedostala si to, čo si si priala. Prečo by to malo dosiahnuť to decko? Je predsa tvoje, ty tomu môžeš zabrániť. Áno, zober mu to, vytrhni mu z rúk vlastnú budúcnosť. Vieš, čo je pre neho "najlepšie"!
Čo sa stalo? Mazlíček vyrástol, začal svet vnímať vlastnými očami, prestáva byť tvojím obrazom. Strácaš nad nim kontrolu, už si nemyslí, to čo mu ty nanútiš. Prestáva spĺňať tvoje plány, prestavy, nie je to tvoj ideál. Sleduješ ho každý deň s kyslým pohľadom, takéto dieťa si nechcela. Už ho nechceš, ty si predsa túžila po inom dieťati! Kde v programovaní nastala chyba? Nikde! Moja duša je slobodná a ty jej nikdy nemôžeš nasadiť obojok. Áno, trhala si mi sny, rozdupala si každý plamienok nádeje, jazvy si nikdy nenechala zahojiť. Ale všetka ta bolesť mi pomohla zosilnieť a stáť na vlastných nohách. Pozeráš na mňa, heej, som nepodarok. Nie, takéto dieťa si skutočne nechcela. Sklamane zazeráš a nechceš veriť vlastným očiam. Tak ako ti môžem veriť, že ste ma niekedy chceli a tešili sa na môj príchod? Nie, na mňa si sa netešila, ale na svojho "dokonáleho maznáka", ktorého môžeš ovládať. Nie som tvoja vízia, zhmotnenie tvojho priania. Ale už je neskoro, dala si mi život, ktorý som si NIKDY nepriala mať. A preto teraz musím zápasiť s každým ranným lúčom slnka, až kým ten život konečne nevyprchá a nevyslobodí moju dušu od bolesti.


Anne Rice - Ramzes prekliaty

30. července 2012 v 15:22 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Túto knihu som už dlho mala stiahnutú v kompe, ale nejak som sa ku nej nemala. Ale keďže som sa u babky nudila a zistila som, že na tablete ju môžem čítať aj keď je vo word dokumente, tak som sa do nej pustila. Očakávala som ďalšiu knihu s upírmi v hlavnej úlohe, ale táto upírska nie je.
Všetko začína tým, že archeológ Lawrence objaví múmiu Ramsesa. Na mieste, kde sa našla, je aj písací stôl a na ňom papyrusy s Ramsesovým príbehom. Tam sa píše, že je nesmrteľný a iba spí. Pravdaže tomu nikto neverí, i keď Lawrencov spolupracovník je ostražitý. Práve vo chvíli, keď sa chce Lawrence naplno venovať výskumu tohto nálezu ho príde otravovať syn jeho brata, Henry. Henry miluje hazard a všetky peniaze prehrá pri hazardných hrách. Teraz si prišiel vypýtať ďalšie. Tentokrát mu však Lawrence odmietne dať ďalšie peniaze a vôbec sa mu venovať. Henry túto situáciu vyrieši skutočne zúfalo. Do kávy mu podá jed, ktorý sa tiež našiel v hrobke. (v hrobke sa našla škatuľka s jedmi, ale v jednej z nádobiek je aj elixír nesmrtelnosti) Lawrence zomiera, podľa oficiálnej verzie na infarkt a Henryho nikto nepodozrieva. Jeho zločin mal však aj svedka, ktorého by nečakal. Múmia a všetky objavy sú prevezené do domu dcéry Lawrenca. Jej bratranec Henry sa presťahuje k Júliu, aby na ňu "mohol dávať pozor", keď jej teraz zomrel otec. Raz pri káve sa však pohádajú a Henry sa pokúsi Júliu zabiť takisto ako jej otca. Zabráni mu v tom však múmia, ktorá sa prebrala k životu. Júlia sa do Ramsesa zamiluje a chystajú sa ísť do Egypta. Pridá sa k nim tiež strýko, ktorý túži najmä po elixíre nesmrtelnosti. Po čase sa však ukáže, že návšteva Egypta nebol dobrý nápad.
Osobne Egypt a múmia veľmi nemusím, veľmi ma to nezaujíma. Ale túto knihu som si prečítala rada. I keď koniec bol pre mňa príliš romantický(aby ma potešila, musela byť dať nejaký beznádejný koniec), ale páčilo sa mi, ako nakoniec skončil Henry. :D Bolo to kruté, ale tak to máme rady! :D (ja a všetky moje osobnosti) Takže v konečnom dôsledku sa mi kniha páčila! A Ramses bol pekný kus chlapa! Mrkající


25. 7. 2012

25. července 2012 v 17:10 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
"Užívam" si prázdniny u babky na dedine! No dobre, nie je to také zlé. Nájdu sa tu aj nejaké tie výhody. Napríklad doma sa mi už asi 2 mesiace nesníval v noci jediný sen, no tu sa mi sníva každú noc! :) Občas som s tých snov zmätená, ale nie sú to žiadne nočné mory, takže je to fajn. Začala som premýšľať, ako tieto sny odinterpretovať podľa knihy, ktorú som prednedávnom o snoch čítala (a určite tu o nej aj niečo napíšem). Prišla som na to, že asi nijako. Hneď prvý týždeň som zistila, že som si prečítala už skoro všetky knihy, čo tu mám. Tak som napísala mame, nech mi nejaké ešte prinesie cez víkend. Minulý víkend totiž prišla. Moc ma to neteší! :P I keď mám teraz jednu izbu len pre seba. (a rozťahovací gauč) A pravdaže svoje knihy. :)

Včera sa stal zázrak, na normálnom dedinskom stánku sa mi podarilo kúpiť Enigmu. To ma určite potešilo. A keď už budem umierať od nudy, kúpim si nejaký ďalší časopis alebo sa prejdem po pôjde. Vraj tam má dedko nejaké knihy, možno objavím niečo, čo by ma zaujalo. V pondelok som si išla ráno zabehať do parku. Zbadala som niečo drobné hnedé, zdalo sa mi to živé, ale povedala som si, že je to moja bujná fantázia a je to iba peň. Lenže zrazu sa na mňa ten peň otočil a dlhé zajačie uši. Neviem, kto sa zľakol viac, ja či zajac. Viem, že v tom parku žije kadečo, veveričky, kačice, ježkovia, ale zajaca som tam nečakala. :P

Momentálne tu sedím, vonku zas trochu prší, už od rána. Popíjam, skôr už dopíjam svoj milovaný čaj "spalovač tukov" pomarančový. Chystám sa zajtra kúpiť nový, čerešňový. Zatiaľ som mala len limetkový a pomarančový. Ale moc často ho nepijem, teda tu nie, lebo majú množstvo iných čajov, takže sa nikdy neviem rozhodnúť. Inak mám ako vždy melancholickú náladu. Stále to isté, každý deň je taký istý a bla bla bla... Najhoršie je, že tu ani nemôžem meditovať, pretože mám pocit, že tu ticho neexistuje. Ak prestanú so stavebnými prácami, pre istotu pustia dedinský rozhlas. :P To je na zbláznenie! :D A myslím, že dnešný výrok je ukážkou začínajúceho štádia bláznovstva: "Na záchode je upír... teda pavúk." :D


Clive Barker - Hellraiser

23. července 2012 v 14:21 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Skvelý príbeh o pekle. :D Frank sa nikdy neuspokojil s životom priemerného človeka. Nájsť si prácu a založiť si rodinu, to nikdy nebolo nič pre neho. Zaujímalo ho všetko temné, nedostupné a nebezpečné. Zo života už začínal byť znudený, keď našiel spôsob, ako sa dostať k bytostiam, ktoré nepoznajú nič iné iba rozkoš. Zistí však, že ich ponímanie rozkoše je dosť odlišné od jeho predstavy a hľadá cestu späť. Onedlho sa mu naskytne nádej na záchranu, nie je to však také jednoduché. Pekelné bytosti sa len veľmi nerady vzdávajú svojich obetí.
Už som si zvykla, že nemám rozmýšľať nad možným pokračovaním príbehu, pretože sa vždy skončí tak, ako by to človek nečakal. Jeho príbehy sú prekvapivé a zvrátené, úplne si ma získal. :)

V knihe boli dva príbehy, Hellraiser a druhý je Vek túžby.
Vek túžby je nadčasový príbeh. Je to niečo podobné Frankensteinovi. Policajt Dooley a McBride sú privolaní do laboratória, kde sa udiala vražda. Ukáže sa, že dvaja vedci robili na tajnom projekte s krycím menom "Slepý chlapec". Keď nachádzajú mŕtvolu laborantky, ešte ani netušia, čo táto dvojica vytvorila. Ich výtvor, Jerome, je zatiaľ na slobode a rozhodne nezaháľa.
Skvelá fantasy! Vždy ma pri prvých riadkoch priklincuje ku knihe a musím ju celú prečítať, dá sa povedať, na jeden hlt.


Kráľovná prekliatych

19. července 2012 v 20:56 | Gracia Deborah MayFair |  Filmy
Zo zvedavosti som si stiahla tento film. Námetom je kniha Anne Rice. Verziu s titulkami som nikde nezohnala, takže som ho mala iba v angličtine. Najprv som si ho pustila, že len kuknem čo to je a uvidím, či si ho pozriem. Najprv som si od toho veľa nesľubovala (chápete, Lestat tam bol spevákom jednej kapely). No nakoniec som to začala pozerať a už som to aj dopozerala. Veľmi sa mi ten film páčil! Mrkající A to som vôbec neočakávala, že by sa mi mohol zapáčiť. Možno bol o niečo slabší ako Interview s upírom, no nemôžem povedať, že by bol zlý. A koniec ma úplne dostal. :) Zbožňujem tieto filmy z kníh Anne Rice, sú chvíle, keď ma zamrazí a inokedy sa zas zasmejem. Akurát ma ohromilo, že herečka, ktorá hrala hlavnú úlohu je už po smrti. Mala 22 rokov! Nerozhodný Občas nechápem tento svet.




Emilie Autumn

19. července 2012 v 20:39 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik
Emilie prednedávnom vydala nový album. Na prvé počutie ma jej pesničky až tak neoslovili. Potom som si ich vypočula viackrát a prečítala som si k nim text. Sú silne ovplyvnené jej pobytom v psychiatrickej liečebni. Myslím, že majú silu, preto sa mi nakoniec zapáčili. :) Niekedy mi jej texty skutočne prehovoria do duše.





Magická moc zrkadiel

18. července 2012 v 10:56 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Catoptromantia zahŕňa viacero metód veštenia. Veštenie z vodnej hladiny(hydromantia), veštenie z kryštálu alebo krištáľovej gule(krystalomantia) a veštenie zo zrkadiel. Na veštenie sa používajú rôzne druhy zrkadiel. Pri všetkých spomínaných predmetoch na čítanie budúcnosti môžeme uplatniť ten istý postup. Využíva sa pri tom lesklá plocha, na ktorej môžete sledovať zvláštne výjavy. Médium sa pri veštení dostáva do tranzu alebo autohypnózy. Okultista Cahagnet, ktorý mal tiež ako veštecký nástroj používať zrkadlo, predpokladal, že pohľad na plochu zrkadla stimuluje tzv. tretie oko. Jeho stimulácia nám umožňuje nahliadnuť do astrálu, kde môžete sledovať deje z minulosti, budúcnosti, ale i prítomnosti na miestach, ktoré sú pre vás príliš vzdialené, aby ste tam dovideli normálne. Zrkadlo používal napríklad aj svetoznámy jasnovidec Nostradamus alebo veštkyňa Sibyla. Pre mužov sú vhodné čierne zrkadlá, ženám sa viac hodia nádoba s vodou alebo zrkadlá z kovu. V Japonsku sa využívali zrkadlá z nefritu alebo zlaté v indických chrámoch. V Európe sa uchytili zrkadlá z cínu a medi. Najlepšie sú zrkadlá, ktoré si sami zhotovíte. Okrem vás by sa ho nemal nik dotýkať. Skladovať by ste ho mali pod hodvábnou látkou, aby ste ho chránili pre slnečným svetlom. Von ho vyťahujte iba pri práci s ním alebo keď ho chcete vyčistiť(liehom alebo kyselinou fluorovou). Zrkadlo by malo byť oválne alebo okrúhle. Najprv ho však potrebujete dynamizovať. Po dobu siedmich dní budete nad ním držať ruky s prstami smerujúcimi do stredu asi 5 cm od povrchu 10 minút. Pracujte s ním v tmavej miestonosti osamote. Osvetlovať by ho mali iba dve sviečky. Do zrkadla sa nepozerajte priamo, nakloňte si ho, aby ste na plochu videli, ale nezahliadli tam svoj odraz. Čo v zrkadlo uvidíte záleží hlavne na vás. Možno chcete vidieť zosnulého príbuzného, vtedy na neho stačí intenzívne myslieť. Môžete však nahliadnuť aj do svojich minulých životov! (Na to by som sa kukla :P) Zrkadlo by sme mohli nazvať bránou do iných dimenzií. Paranormálneho je však na ňom omnoho viac...


Niekedy sa ani nemusíme snažiť a zrkadlo nám ukáže budúcnosť. Tento príbeh je z publikácie Najväčšie záhady sveta - Dôkazy z onoho sveta. Sally a jej manžel Tom sa rozhodli presťahovať. Práve sa prišli pozrieť na jeden dom v londýnskej štvrti Pimlico. Hneď ich očaril. Tom sa išiel pozrieť na poschodie, zatiaľ čo Sally bola dole v obývačke. Na chvíľu sa zahladela do starého veľkého zrkadla na stene. Za sebou zbadala dve osoby, čienovlásku a robustného blonďáka. Dvojica sa hádala, muž sa rozzúril a udrel dievča, ktoré sa zviezlo na zem. Viac už nevidela nič, otočila sa, no miestnosť bola prázdna. Všetko vyrozprávala Tomovi a dom nakoniec nekúpili. Týždeň po tejto príhode boli pozvaní na párty ich kamarátky Jane. Sally sa tu zoznámila s čienovláskou Prue aj mužom zo zrkadla, Janiným bratrancom. Sally bola rozrušená, a tak s Tomom odišli domov. Sally sa strachovala, či niečo nemá podniknúť, ale Tom je odporúčil, nech si len oddýchne. Za nejakú dobu Sally volala s Jane. Tá jej oznámila, že Prue a jej bratranec sa zasnúbili a hľadajú si nejaký príbytok v štvrti Pimlico. Sally už bola skutočne nervózna, no Tom ju ubezpečoval, že sa niet čoho obávať a nechali to tak. O pár týždňov Tom aj tak zavolal Jane a pýtal sa Prue a jej bratranca. Jane mu oznámila hroznú správu, Prue spadla zo schodov pri prehliadke jedného z domov a utrpela smrteľnú fraktúru lebky. Toma to ohromilo, teraz však už nemohli nič robiť.

Niekedy zrkadlo môže citlivejším osobám ukázať niečo, čo mi si nevieme ani predstaviť.
Advokát Jean Derosier jedného dňa zakryl všetky zrkadlá v dome a všetky plochy odrážajúce obraz , aby už nikdy nemusel zbadať svoj odraz. Manželka ho dokonca musela voziť do práce, on sedel na zadnom sedadle so zavretými očami. Derosier sa náhle zrútil a musel byť prijatý do nemocnice. Všetci vedeli o jeho fóbii, takže všetky veci odrážajúce obraz boli preč. Raz Jean zhodil zástenu, čo privolalo zdravotníkov. Všetci počuli jeho prosbu: "Doneste mi zrkadlo." Najprv sa zdráhali, no napokon jeho prianie splnili. Derosier dlho hľadel na svoju tvár v zrkadle. Potom zrkadlo položil na stolík reflexnou stranou dolu a prehlásil, že onedlho zomrie. Zakázal brať zrkadlo zo stola. Každý sa ho snažil odhovoriť od jeho myšlienok na smrť, no pri rozhovore so psychológom vydýchol naposledy pozorujúc zrkadlo na stole. Po pár dňoch ich zvedavosť dohnala k tomu, aby sa pokúsili zrkadlo dať preč. Nikomu sa to však nepodarilo. Až po nejakom čase ho zdvihla jedna sestrička a v odraze zrkadla zbadala mŕtvu tvár Derosiera. Odpadla a pri páde sa rozbilo aj zrkadlo. Čo mohol Derosier vidieť v zrkadle, že sa im tak úzkostne vyhýbal? Nezamrazí vás pri myšlienke, čo asi niektorí jedinci môžu vidieť v odraze zrkadla?


Pridávam jeden príbeh z Verte neverte.

Meditačná hudba :)

11. července 2012 v 14:27 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik






Clive Barker - Imagika I., II.

9. července 2012 v 15:27 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Už som čítala veľmi veľa kníh, no v poslednej dobe som nečítala žiadnu knihu, ktorá by ma úplne uchvátila. Pravdaže som prečítala mnoho dobrých kníh, ale ... To sa zmenilo po dočítaní tejto knihy.
Na začiatku sa zoznámite s chlapíkom menom Estabrook. Trápi ho jeho posadnutosť bývalou manželkou, Judith. Rozhodne sa, že ju nechá zabiť. Poprosí svojho pomocníka Chanta, aby mu našiel nejakého nájomného vraha. Nájde ho v jednej chudobnej štvrti, jeho meno je Pie-oh-pah. (Mooc sa mi to meno páčilo) Estabrook si svoj čin rozmyslí, je však neskoro. Jeho pomocník Chant zahynie záhadnou smrťou a zanechá po sebe len list plný šialených vecí. Vyhľadá preto bývalého milenca Judith, Jemného. Žiada ho, aby našiel vraha a zastavil. Pokúšal sa totiž Judith varovať, ale tá ho ignoruje. Jemný ju teda vyhľadá a stretne sa aj s vrahom, ktoré odohná. Nemôže však na Pie-oh-pah zabudnúť. Má pocit, že to nie je ani ľudský tvor. A nemá ďaleko od pravdy. Judith aj Jemný sa vydajú každý inou cestou, ale k rovnakému zisteniu. Existuje celkom 5 svetov, dominií. Jemný zisťuje, že Pie-oh-pah do tohto sveta nepatrí. Vytvorí sa medzi nimi vzťah a rozhodnú sa cestovať dominiami. Judith zistí, kam Jemný odišiel a sľúbi si, že sa tiež dostane do iného domínia. V iných svetoch nastávajú nepokoje a Jemného s Pie-oh-pah neustále niekto alebo niečo prenasleduje. Jemný ani Judith netušia, že sa ich tieto zmeny týkajú viac ako si myslia.
V pokračovaní sa podarí Judith dostať do iného domínia, i keď na krku má nenávideného Dowda. Na konci cesty domíniami sa Jemný a Judith dozvedajú, ako vznikli a stretnú sa so svojími dvojníkmi. Jemný už prišiel na to, že ďalší kto sa má pokúsiť o uzmierenie Imagiky je on. Ešte predtým však prišiel o svoju lásku, mystifa Pie-oh-pah. Aby ste mali prehľad, Jemný nie je teplý, ale Pie-oh-pah je obojpohlavné stvorenie. Preto očakáva, že po Uzmierení sa znova stretnú. Svedomito sa na to pripravuje, aby všetko prebehlo ako má a nezopakoval staré chyby. Jeho dvojča však poriadne premieša karty a zasiahne do deja. Jemný spozná svoju matku Celestine, ktorú Judith zachránila. Judith však začína pochybovať o správnosti uzmierenia. Skutočne je jeho cieľom pomôť Imagike, či ju má zničiť? Záver je celkom prekvapujúci a priznáva, hoci je to prekvapujúce, že som občas mala slzy na krajíčku, hlavne na konci to bolo miestami dojímavé. Je ťažké vôbec popísať, čo všetko som s tou knihou prežila. :)



Jack Rozparovač

9. července 2012 v 14:57 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Na Londýn padla noc, ulice sú opustené. Jedinými živými dušami sú tu prostitútky, vrahovia a zlodeji potulujúci sa temnými uličkami. Prvé ranné lúče však odhalia telo bez života. Je 31. august 1888 a Jack sa prvýkrát predviedol Londýnu. Jeho prvou obeťou bola Mary Ann Nichols, prezývaná "Polly". Prostitútka mala podrezané hrdlo a rozpárané brucho. Pre spoločnosť to bol šok, ale každodenný život pokračuje v zabehnutej rutine. Za týždeň mestom otrasie druhá vražda. Život vyhasol pre prostitútku menom Annie Chapman s prezývkou "Dark Annie". Jej telo je tiež škaredo zohavené. Kúsok od mŕtveho tela sa nachádza obálka s písmenami M. J. Odkaz od vraha? Pravdepodobne áno. Tentokrát si vrah berie vyrezané vnútornosti so sebou. Dievčatá ulice začínajú mať dôvod na obavy, zarábať však musia. A tak aj naďalej trávia noci v štvrti Whitechapel čakajúc na zákazníkov. O krátky čas sa Jack hlási o slovo opäť a noc prinesie nie jednu obeť, ale rovno dve mŕtve telá. Objavenie tela Elizabeth Stride alias "Long Liz" prinesie prekvapenie. Žena nie je zohavená! Čo sa stalo, vraždil snáď niekto iný? Nie, všetko nasvedčuje tomu, že vraha niečo vyrušilo, a tak musel zutekať skôr, než stihol svoje dielo dokončiť. Tým sa však šialený zabijak nenechal odradiť od toho, aby sa plne vyriadil na tele Catherine Eddows známej pod menom "Kate Conway". Vyreže jej maternicu a ladvinu, ktorú si odnáša so sebou. Jack jej prebodne obe viečka, odreže špičku nosa a na lícach zanechá zárezy. Catherine je zohavená zatiaľ najviac zo všetkých. Zdá sa, že Jack pritvrdzuje, čo sa onedlho potvrdí. Najviac si to odniesla Rozparovačova posledná obeť, Mary Jane Kelly alias "Ginger". Je nájdená v izbe na Miller´s court číslo 13. Pohľad na obeť nie je vôbec príjemný, nezostalo z nej skoro nič, celé tele je rozpárané na kúsky. Identifikácia sa zdala skoro nemožná. Na stene sú krvou napísaný iniciály F.M.

Pred poslednou vraždou prídu na políciu 3 listy, ktoré sa pokladajú za skutočné listy od Jacka Rozprarovača. Pravdaže listov bolo neúrekom, ale tieto sa zdajú byť od pravého páchateľa. Prevý list je podpísaný "Drahému šéfovi". V liste Jack sľubuje, že ďalšej obeti odreže ucho, čo aj splní. Ďalej trvá na tom, že ľahké devy bude párať ďalej, kým nebude mať na rukách putá. Onedlho dostane Scotland Yard pohľadnicu označenú "Drzý Jack". Popisujú sa tu vraždy Catherine a Elizabeth. Posledná zásielka nesie názov "Z pekla" a je k nemu príloha, ladvina naložená vo víne. Jack píše, že druhú časť usmažil a zjedol.

Za celú dobu vyšetrovania sa našlo množstvo možných páchateľov, asi 200. Podozrivý bol aj britský princ Albert Victor, známy svojím zhýralým životom. Podozrenie padlo aj na chudobného holiča a poľského imigranta z Whitechapelu, Georga Chapmana. V roku 1902 bol usvedčený z otravy niekoľkých žien. Najviac dôkazov však vedie k mužovi menom James Maybrick. V roku 1992 sa objavuje jeho denník. Detailne sa v ňom píše o vraždách a sú tu aj také informácie, ktoré na verejnosť nikdy neprenikli. Dôvodom vrážd má byť Jamesova žena, Florance. V dobe vrážd sú už 7 rokov svoji a majú dve deti. James nie je práve najvernejší, a tak mu to manželka opláca, a to neverou. James to však nezvláda. Pri mŕtvole Annie je nájdená obálka s iniciálmi M. J. Žeby Maybrick James? Posledná obeť mu vraj najviac pripomínala jeho ženu, preto sa na nej poriadne vyriadil a na stenu v izbe zvečnil krvou iniciály svojej ženy, F. M. Okrem toho sa našli jeho hodinky. Zozadu je vyryté jeho meno, iniciály obetí a nápis "I am Jack".
Jedným z podozrivých je aj lekár kráľovny Viktórie, John Williams. K tomuto zisteniu dospel jeho prapraprasynovec, keď sa snaží zistiť niečo o svojej rodine. V Johnovej pozostalosti nachádza chirurgický nôž, ktorý by mohol slúžiť ako vražedná zbraň. Prelistuje si Johnove denníky a zisťuje, že v roku 1888 je pár stránok vytrhnutých. Nachádza aj zakonzervované vzorky maternice. A motív? John márne túži po deťoch, jeho manželka, Mary Hughes, totiž deti mať nemôže. John sa vraj snažil vynájsť liečbu na neplodnosť.

Každý si môžeme spraviť vlastnú mienku, či niekto z týchto ľudí mohol byť vrahom. Možno sme odhalili pravú identitu Jacka, možno nie. Do dejín sa však zapísal ako bezcitný vrah, no hlavne, nepolapiteľný.




Julie Soskinová - Jste médium?

9. července 2012 v 13:46 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Tú knihu mám doma už hrozne dlho, no doteraz som sa jej do hĺbky nezačala venovať. Ale je to skvelá pomôcka pri osobnom raste. V prvej časti sa zoznamujete so svojimi psychickými schopnosťami. Sú tu rôzne cvičenia na prebudenie vašich zmyslov, aby sa vám lepšie pracovalo. Naučíte sa vnímať svoje čakry, auru alebo pôsobiť na hmotu len za pomoci svojej mysle. V ďalšej časti sa venujete mimozmyslovému vnímaniu. Zistíte, či viete čítať myšlienky, ako vyčítať informácie s predmetou, teda zoznámite sa s psychometriou. Získate kontakt s prírodou a naučíte sa orientovať vo svojich snoch. A dozviete sa ako astrálne cestovať. V tretej časti sa budete zaoberať parapsychickými nástrojmi. Naučíte sa vytvoriť vlastný hexagram podľa Knihy premien (I-ťing), pracovať s tarotovými kartami, vešteckými nástrojmi, runami, virgulami a kyvadlom. Tiež si môžete vyskúšať veštenie z čajových lístkov, čítať z ruky. Štvrtá kapitola sa venuje parapsychickému liečiteľstvu. Najprv si spravíte test, aké máte liečiteľské schopnosti. Potom sa naučíte liečiť seba, starať sa o záhradu, liečiť pomocou kryštálov a aké kryštály sa používajú pri liečení čakier. Tiež sa dozviete o liečení farbami. Piata kapitola je o stretnutí s duchmi. Dozviete sa niečo o šamanskom cestovaní, kontaktovaní duší mŕtvych, ako naviazať kontakt so spirituálnych sprievodcom, ako komunikovať s anjelmi a indentifikovať druh ducha. Predposledná kapitola sa zaoberá parapsychickou obranou. Je tu niečo o význame amuletov a talizmanov. Zistíte, ako môžete privolať svojho strážneho anjela. Posledná kapitola rozoberá karmu a prenos sprituálnych posolstiev.
Už som si pripravila plán, ako budem s touto knihou pracovať. Nemôžem sa dočkať, kedy budem môct "channelovať", teda komunikovať s inými bytosťami. :) S kartami som sa už celkom zoznámila, takže napredujem aspoň v tom. Ale zistila som, že tento sebarozvoj mi úplne mení život, k lepšiemu.


Palermské katakomby

6. července 2012 v 15:01 | Gracia Deborah MayFair |  Bilder
Máte chuť navštíviť nejaké desivé a morbídne miesto? Palermské katakomby sú to pravé miesto. Katakomby sú súčasťou kapucínskeho kláštora, ktorý bol postavený v roku 1621. Nájdete v ňom unikátny relikviár z 18. storočia, nádhernú výzdobu a drevené oltáre, to najzaujímavejšie sa však nachádza pod ním. V katakombách sa je totiž pochovaných okolo 8 000 múmií. Najprv sa tu pochovávali iba mnísi z kapucínskeho kláštora. Niektorí sú vysušení, iní sú zabalzamovaní a niektorí sú uložení v sklenených rakvách. Úplne prvé mumifikované telo uložené v katakombe patrí mníchovi menom Silvestro da Gubbio. Neskôr sa tu pochovávajú aj bohatší obyvatelia Palerma. Múmie boli ošatené (a občas sa aj prezliekali) a mohli ich navštevovať ich žijúci príbuzní. Rodina však musela prispievať na údržbu, inak by sa ľahko mohlo stať, že miesto posledného odpočinku ich príbuzného prevezme iná (zámožnejšia) mrtvolka. Veľa múmií bolo zničených počas 40. rokov minulého storočia, keď dochádzalo k spojeneckým náletom. Múmie sú rôzne poukladané, niektoré ležia alebo sedia. Napríklad v jednom kúte sedí dvojica v húpacích kreslách. Niet sa čo čudovať, že slabšie povahy by vôbec toto miesto nemali navštevovať. Prechádzaka pomedzi naaranžované mŕtvoly nemusí byť pre niekoho príjemná. :) Asi najznámejšou múmiou v katakombách je mrtvola 2- ročného dievčatka, Rosalie Lombardo. Predpokladá sa, že zomrela na zápaľ pľúc. Najväčšou záhadou je postup jej mumifikácie. Múmia je totiž vo veľmi dobrom stave a dievčatko vyzerá akoby len zaspalo. Aj preto ho ľudia prezývajú "Šípková Ruženka". Veľa ľudí si všimlo, že múmie sa vraj hýbu. Samotní strážnici priznávajú, že ráno, keď vchádzajú do katakomb, telá sú občas popremiestňované. Návštevníci tvrdia, že keď prejdú okolo nebožtíka a obzrú sa za ním, už je zase v inej pozícii. Je to len vplyvom prostredia, že si domýšľame pohyb, i keď múmie spia už niekoľko stoviek rokov, kto vie?

Toto je ďalšie miesto, ktoré som si označila v zozname miet, ktoré chcem určite okuknúť. Viem, že sa budem báť a bude mi hrozne, no zároveň tam nemôžem neísť. :) Áno, rada prežijem pár chvíľ strachu, len aby som mohla absolvovať túto prehliadku plnú smrti.










UFO a mimozemské civilizácie

4. července 2012 v 16:05 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Síce ešte stále s istotou nevieme povedať, či skutočne nejakí mimozemšťania existujú, zostáva nám nádej, že áno.

Signál Wow
Toto je slovo, ktoré si Jerry R. Ehman zaznamenal pri kontrolovaní záznamov rádiových signálov z rádioteleskopu The Big Ear. Nezvyčajné výkyvy a intenzita tohto signálu poukazujú na to, že nejde o prirodzený rádiový šum z vesmíru. Rádiový záznam má dĺžku 72 sekúnd, čo nie je veľa. Otázkou zostáva, prečo sa nám tento rádiový signál podarilo zachytiť iba raz. Ak by bol skutočne od nejakej mimozemskej civilizácie, nepokúsili by sa nás kontaktovať opäť? Alebo sa nás nesnažili kontaktovať cielene a bol to, dá sa povedať, omyl? Pre nás sú to možno nezrozumiteľné signály, no netušíme, ako komunikujú mimozemšťania. Je to teda zašifrovaná správa, ktorú však nevieme rozlúštiť? Riešenie tohto odkazu vraj našiel český umelec Ludvík Tuček. Napíše o tom aj knihu "12 čísiel z kozmu". Možno sa mu skutočne podarilo rozluštiť tento záhadný signál, kto vie? Ale jednoznačne by to bolo skvelé.


Nález torza mimozemšťana
V meste Petrozavodsk je noc, keď oblohu pretne blesk a sneh začne syčať. Na druhý deň ráno sa miesta obyvateľka osmelí a ide sa pozrieť, čo sa to vlastne v noci dialo. V kope rozmačkaných plechov objaví mrtvolku zvláštneho tvora. Nález schová do tašky a uloží ju do mrazáku na chate. Jedného dňa však zaklopú na jej dvere dvaja muži a telo podivnej bytosti si odnášajú so sebou. Ohradili sa, že sa z centra pre výskum Ruskej akadémie vied, celá vec je tajná a oni to musia prešetriť. V Rusku už sa stalo veľa prípadov nájdenia zvláštnych tvorov, no väčšinou končia podobne. Nikto nevie, kde tieto nálezy skončia. Veľakrát bol dokázaný podvod, keď si to niekto len vymyslel. No existujú aj prípady, keď si všetko ľudia zdokumentovali a nahrali nález na videokameru alebo ju odfotili. Aj tak však nevieme rozlíšiť, či ide o podvod.


Hviezdne dieťa
V Peru, neďaleko hlavného mesta ríše Inkov Cusco sa podarilo nájsť múmiu humanoidného tvora, ktorý však podľa vedcov určite nie je ľudského pôvodu. Pozostatky majú obrovské očné jamky, veľkú hlavu a k tomu pomerne malé telo. Mohlo by ísť o dieťa, no má výrazné zadné stoličky, ktoré majú dospelí. Zatiaľ neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie, čo by táto bytosť mala byť zač. Pripomína však nález tzv. Hviezneho dieťaťa. Bolo nájdené v Mexiku v 30. rokoch. Všetkych zaskočil vzhľad tejto bytosti. DNA ukázalo, že jedným z rodičov tohto dieťaťa bol človek, druhého sa však nepodarilo identifikovať. Na svet prichádzajú teórie, či to nie sú kríženci ľudí a mimozemšťanov. Často sa spomína pasáž z Genesis, ktorá hovorí o "nebeských synoch", ktorí prichádzali za ľudskými ženami a z týchto zväzkov vznikali obludy.


Zločin a viktoriánske Anglicko

4. července 2012 v 15:18 | Gracia Deborah MayFair |  Viktoriánska éra
Viktoriáni verili v pokrok, a takisto verili v porazenie zločinu v Anglicku. Napriekt tomu zločin vďaka zlým ekonomickým podmienkam kvitol. Predstavte si zákutia londýnskych uličiek v noci, tu proste zločin nezastavíte, ten tam jednoducho patrí ako päsť na oko. Aj keď policajné štatistiky hovoria o poklese zločinnosti počas tohto storočia, nemusia byť celkom presné. Najviac zločinov bolo spáchaných v rodine alebo medzi známymi. Sérioví vrahovia sa tu veľmi nevyskytovali, ale ak sa nejaký objavil, denníky z toho vyťažili maximum. Takže ak sa stala vražda, hneď ráno ste mohli násť rozpáranú mrtvolu na titulke denníka. :)

Jedným z veľkých nebezpečenstiev sa pre obyvateľov Anglicka stali železnice. Nešlo o žiadne vykolajenie vlaku a iné veci, ktoré sa občas stávali. Skôr o to, že vlaky boli plné podvodníkov, vreckových zlodejov a vrahov. Naobľúbenejší prevlek týchto kriminalistov bolo oblečenie duchovných. Takže to vyzeralo, akoby cirkev vyvražďovala anglické obyvateľstvo. :) Prvá vražda na železniciach sa odohrala v roku 1864. Obeťou bol vtedy 69-ročný úradník, ktorý bol dobitý na smrť a vyhodený na kolaje. Zmizli jeho zlaté hodiny, obrúčky z okuliarov a retiazka, takže motívom bola pravdepodobne lúpež.

Viktoriánov ďalej desili lúpeže na londýnskych uliciach v 1850 až 1860, ktoré boli známe pod menom garrotting. Počet incidentov nebol príliš vysoký, ale v novinách sa o nich dosť písalo, preto bol u ľudí utužovaní strach z nich. Krádeže páchali väčšinov mladí muži zo sociálne slabších rodín. Žien sa zas týkala prostitúcia. Domáce násilie sa na súdoch vôbec neriešilo, ľudia to považovali za "vec rodiny". Ak ste nahlásil tento čin, riskovali ste zlú povesť pre vašu rodinu. A pravdaže tu boli aj podvodníci podnikatelia. Občas sa s nimi spravil nejaký proces a niektorí sa dostali do väzenia, to sa však stávalo len výnimočne. Zvyčajne ich nikto netrestal a privierali sa pred nimi oči. (asi tak ako v dnešnom svete :P) Za kriminálnikov boli považovaní predovšetkým ľudia z robotníckej triedy. Rovnako často však boli obeťami zločinu. Od roku 1830 do roku 1850 vyvážali z Británie zločincov do Austrálie. Vo väzniciach sa skúšali nové spôsoby nápravy väzňov. Veľký dôraz sa kládol na ticho a izoláciu. Ak mál zločinec morálny problém, nechali ho s bibliou, aby mohol nad sebou premýšľať. (aké romantické :D) Na programe boli aj návštevy kaplana, ktorý väzňovi pomáhal na jeho ceste k cnosti. :D Rovnako dôležité ako návštevy kaplana bola spolupráca s psychiatrami. Trest smrti sa udeľoval už iba vrahom a zradcom.

Keď povie človek slovo detektív, skoro každému sa vybaví svetoznámy Sherlock Holmes. Je známy tým, že prípady rieši pomocou dedukcie a svojho intelektu. No takto si však viktoriánskych detektívov nepredstavujte. Anglická polícia sa snažila hlavne predchádzať zločinu spôsobom, že policajný uradník prechádzal celú noc po určenej časti, aby odlákal zločincov. Pravdaže nie vždy ich to priviedlo k úspechu a zločin sa rozvíjal ďalej.

Najväčšiu hrôzu však vyvolal Jack Rozparovač. Tento sériový vrah prostitutiek pôsobil v štvrti Whitechapel v roku 1888. Na konte má 5 obetí, teda tieto sú určite jeho obeťami. Ostatné neboli objavené alebo pripísané vyvádzaniu Rozparovača. Po piatej obeti sa po ňom zľahla zem a jeho identitu sa nepodarilo zistiť. Je veľa podozrivých, no chýbajú dostatočné dôkazy. A myslím, že Jack je materiál na celý jeden článok, takže v blízkej dobe očakávajte viac o jeho vyčíňaní. :)


4. 7. 2012

4. července 2012 v 13:57 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Plnými dúškami si užívam prázdniny, teda snažím sa! Zatiaľ sú to len prvé 3 dni, ale mám toho toľko naplánovaného. Hlavne sa chcem skamarátiť so svojími tarotovými kartami. :) Na druhom mieste sa idem venovať meditácii a svojmu duševnému rastu. Teraz mám na to veľa času. Jediné, čoho sa bojím sú tie odporné horúčavy a s nimi prichádzajúce samovražedné myšlienky. Niekto má depresie v zime, niekomu neprospieva leto. :/ Doposiaľ som sa držala dobre, už niekoľko mesiacov neviem, čo je to depresia. Dúfam, že to tak aj bude pokračovať. :) Bolo by to skvelé! Viem, že mi pomohli meditácie, ale aj priatelia, s ktorými som v posledonm období, mám taký pocit, ešte prehĺbila vzťahy. Akoby som im začala viac dôverovať a uvedomovať si, akí sú pre mňa dôležití. A hlavne sú tu vždy. Aj keď by som nikdy nikomu svoje stavy nevešala na nos, nikdy by som sa zo svojimi smútkami a úzkosťami nedelila s niekým z nich, pretože to nemám vo zvyku, no viem, že keby som to chcela, môžem sa im zdôveriť. Nikdy to asi nevyužijem, ale je fajn to vedieť.

"Myseľ je skákajúca opica." Presne táto veta sa mi ocitla v mysli dnes pri meditácii. Jednoducho, zase sa rozkotúľali myšlienky, a práve táto veta mi pomohla ich zahnať. Niekde som ju už predtým počula, ale dnes mi prišla úplne vhod. :) Musela som sa na tom začať smiať, ale je to pravda. :D Myšlienky si poskakujú ako opice po stromoch. To je moj večný problém, rozutekaná myseľ. :) Nuž, nejako to musím prežiť. Za dva týždne ma čaká návšteva u babky na dedine. Budem tam tri týždne! :P Jediné, čo ma teší je, že sa môžem ísť kuknuť na jeden opustený dom, kde vraj straší. Skúsim tam nahrať nejakú nahrávku. Prekonať strach a ideme na to. :) Keď čo sa týka strachu, mám trochu spomalené reakcie. Chápte, začnem sa panicky báť, keď som v polovici cesty. Teda najprv sebavedomo vkročím dnu, začnem sa tam obzerať a zrazu ma niekde v strede prepadne panika: preboha, ja som tu sama, čo budem robiť? A východ je už príliš ďaleko. :D Ak nechcem dostať infarkt, musím sa nejako s tým strachom popasovať. :)


UFO

3. července 2012 v 15:15 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Keď som zistila, že včera bol deň UFO, motivovalo ma to napísať článok na túto tému.Nikdy som sa o to veľmi nezaujímala, ale týka sa to všetkých. Určite existuje mnoho podvrhov a podvodov v súvislosti so stretnutiami s mimozemšťanmi a podobne. Ale prečo by nemal existovať život aj inde?

Už dlhé desaťročia sa snažíme zistiť, či sme jediná živá planéta vo vesmíre a či neexistuje život aj na inej planéte. Zatiaľ nám chýbajú technológie, ktorými by sme dokázali preskúmať celý vesmír. Poznáme z neho len veľmi málo. Aj astronauti uznávajú, že je sebecké myslieť si, že sme jediná planéta, na ktorej je život. Najviac sa rozmýšľa, či by nejaký život nemohol byť na Mesiaci alebo Marse. A vyzerá to nádejne. Americký astrobiológ Richard B. Hoover pri skúmaní meteoritov v roku 1997, 2007 a 2011 odhalil zvyšky mikroorganizmov pochádzajúcich z kozmického priestoru. To znamená, že nejaký život tam predsalen byť môže!

Mimozemské návštevy spred storočí
Už po stáročia sa vyskytujú správy o mimozemských návštevníkoch. V roku 820 napísal Lyonský arcibiskup Agobard správu o bytostiach, ktoré údajne "spadli na zem". Opisuje ako dav ľudí pod vplyvom rozšírenej viery v čarodejníkov zvaných "vzdušní ľudia", vraj prišli s vetrom, držali niekoľko dní v putách 3 mužov a ženu. Obyvatelia vyhlasovali, že štvorica vystúpila z lode plávajúcej v oblakoch, aby ich pripravila o ich úrodu. Zajatci sa bránili, mal ich uniesť zázračný muž, ktorý ovládal zvláštne veci, ktoré nikdy predtým nevideli. Ľudia ich predviedli pre Agobarda, a ten rozhodol, že nikto nemá pravdu, a tak boli prepustení. Podobné opisy plné ľudí z kozmu a lietajúcich strojov nájdeme aj v biblii. Spomeňme vízie proroka Ezechiela. Jeho fantastický opis ohnivého mraku sa podobá príbehom o únosoch mimozemšťanmi.

Starobylé civilizácie a mimozemšťania
Na týchto civilizáciach nás často zaráža ich stavby, ktoré niekedy nedokážeme napodobniť ani dnes s našou technikou. Tiež sú to poznatky, na ktoré sme prišli prednedávnom. Nečudo, že sa vyrojili špekulácie, či to tieto civilizácie nenaučila nejaká iná, mimozemská civilizácia. V legendách rôznych kultúr sa spomínajú predkovia, ktorí mali prísť z "nesmiernych diaľok". Majú na mysli vesmír? Medzi archeologickými artefaktami nachádzame veľakrát predmety pripomínajúce kozmické rakety alebo astronautov. V 50. rokoch sa Miltonovi Arno Leofovi podarilo násť artefakt pripomínajúci astronauta. Bolo to v južnom Mexiku, v štáte Guerrero. Podobné sošky sa našli v Japonsku a mali 12 000 rokov. Teórie o spolupráci starovekých civilizácií a mimozemšťanov podporuje aj Erich von Däniken. Na konte má množstvo kníh s touto tématikou.

Pozorovanie UFO
Čo je to vlastne UFO? Sú to všekty nebeské objekty, ktoré sa nedajú s určitosťou identifikovať. Zaoberajú sa nimi ufológovia, ale i armáda a polícia, z dôvodu bezpečnosti. Existujú desaťtisíce záznamov a výpovedí o UFO. Národná bezpečnostná služba (SNA) v Amerike najprv dlho tvrdila, že prípady o UFO nevyšetruje. V 90. rokoch sa však uvoľňujú dve desiatky dokumentov týkajúcich vyšetrovania UFO. Organizácie postupne odtajňujú svoje poznatky o UFO, je toho však stále veľmi málo. Toho, čo nám taja je oveľa viac. Aký by to však malo vplyv na svet, keby sa odtajnili všetky dokumenty?

Slovné spojenie lietajúce taniere vzniklo vďaka príhode Kenneth Arnolda, pilota. Pilotoval svoje súkromné lietadlo neďaleko masívu Mount Rainer, keď si všimol formáciu 9 jasných diskov. Leteli neuveriteľnou rýchlosťou 1900 km/h. Arnold vtedy použil prirovnanie: vyzeralo to akoby ste vzdali tanier a hodili ho nad vodou. Záhadné nebeské objekty otvorili tému nového éru nového fenoménu - lietajúce taniere.

Do roku 1952 sa nazbieralo obrovské množstvo správ z celého sveta, ktoré hlásili príhodu s UFO. K jednomu pozorovaniu došlo 24. apríla 1964 pri Soccore v Novom Mexiku. Policajt Zamora začul hromový rev, sprevádzal ho klesajúci kameň na oblohe. S autom zamieril do púšte a skontroloval sklad dynamitu. Zbadal dvoch ľudí v bielych plášťoch a zavolal na stanicu. Prepokladal, že sa stala nejaká nehoda. Ľudia stáli vedľa zváštneho žiariaceho objektu. Napokon objekt vyletel nahor a zostala po ňom len spálená vegetácia a štyri odtlačky.

Objavenie planét mimo slnečnú sústavu
Najvyšším cieľom astronautov je nájsť planét, na ktorej je život. To sa doposiaľ nepodarilo, no odhalili sme veľa planét, ktoré sa podobajú našej zemi a ležia mimo slnečnú sústavu. V roku 2011 objavila NASA prvú exoplanétu, ktorá je kamenná a dostala názov Kepler-10b. Je 1,4-krát väčšia než Zem, nenachádza sa však v obývateľnej zóne. Teplota na jej povrchu totiž dosahuje 1370°C! Existuje veľa planetárnych sústav, ktorá sa podobá našej. Poznáme 6 exoplanét a 4 z nich by mohli byť obývateľné.


Čo by však pre nás znamenalo, keby sme našli mimozemskú civilizáciu? Veľmi sa diskutuje o tom, či by nás nemohli ohroziť, netušíme o nich vôbec nič. Predpokladáme, že sú to inteligentné bytosti s omnoho vyspelejšími technológiami. To znamená, že by vôbec nemusel byť pre nich problém vyhľadiť ľudstvo. Podarí sa nám niekedy objaviť mimozemskú civilizáciu?
claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz