close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červen 2012

Tarotové karty

30. června 2012 v 21:24 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Dnes už ich pozná asi každý ako pomôcku na veštenie budúcnosti. I keď týmto kartám kresťania prisudzujú desivé vlastnosti, stále je veľa ľudí, ktorých zaujali a pracujú s nimi. Každý balíček obsahuje 78 kariet. Z toho 22 tvorí Veľkú arkánu a zvyšných 56 tvorí arkánu malú. Každá z týchto kariet má svoj význam. Tieto karty nám dávajú možnosť nahliadnuť do seba a ovplyvniť tok udalostí okolo nás. Môžete ich tiež použiť na meditáciu. Na veštenie pomocou týchto kariet poznáme množstvo spôsobov. Ja som zatiaľ vyskúšala tri, zatiaľ len hľadám, ktorý je pre mňa ten pravý. Ak sa rozhodnete si kúpiť tarotové karty, mali by ste dať na dojem, ktorý vo vás zanechajú. Pri kúpe ich najprv podržte v rukách a podľa energie, ktorú ucítite zistíte, ktoré sú pre vás tie pravé. Ja mám doma dve sady kariet, doposiaľ som použila iba prvú sadu. Už keď som ich prvýkrát vzala do ruky, cítila som z nich sálajúcu energiu. Druhú sadu, anjelský tarot, som ešte nepoužívala, ešte nie je ani vybalený. :) Pred použitím si karty nezabudnite vyčistiť. Ja som to spravila tak, že som ho nechala na slnku 24 hodín na podobločnici. A potom už mal ohromnú energiu. :) Ale čistiacich rituálov je mnoho, takže si môžete nájsť taký, ktorý vám bude najviac vyhovovať. Toto čistenie je potrebné raz za čas opakovať. Zatiaľ s tarotom iba začínam, tak dúfam, že cez leto sa s ním naučím pracovať na výbornú. :) Nejde ani o to vidieť budúcnosť, skôr chcem vidieť veci také, aké sú. Nie vždy môžem všetko vidieť správne. Karty vám ukážu, čo robíte a ako to môžete riešiť, ak je to potrebné. Tiež je to skvelá pomôcka pri vašom duchovnom raste.


Životopis

30. června 2012 v 10:12 | Gracia Deborah MayFair |  Niečo málo o mne
Môže to vyzerať trochu narcisticky, ale rozhodla som sa napísať beletrizovaný životopis. Inšpirovaný tým, čo som písala do školy. :) Len sa chcem podeliť s niečím zo seba. :)

V jeden mrazivý januárový deň uzrela svetlo sveta jedna tvrdohlavá vodnárka. Čo k tomu dodať, milujem zimné mesiace, takže je mi cťou narodiť sa do náručia zimy. Krátko po prvom roku som sa naučila rozprávať štýle od zobudenia, kým nejdem spať. Najradšej som sa hrala, že "čítam" noviny. :D Teda pozerala som 5 minút na noviny a tvárila som sa, že viem, o čom sa tam píše. Čas plynul a za chvíľu som sa dostala do škôlky. Ako prvý introvert som si najradšej v kúte kreslila alebo som sa rýpala v piesku a objavovala stratené veci, ktoré skrýval. Nedávno som objavila svoje kresby zo škôlky, väčšinou tam bol cintorín. Niežeby som bola nejaké "temné" dieťa, ale veľmi sa mi páčili chryzantémy. A vždy som ich videla iba na cintoríne, preto som ich tam aj kreslila. :D
Po nástupe do školy som u nás našla doma veľmi zaujímavú knihu, ktorú si občas prelistujem i dnes. Volá sa "Almanach záhad". Prvýkrát som sa ju vôbec bála otvoriť, ale potom ma hneď zaujala. Boli tam všetky veci, ktoré ma zaujímali. Duchovia, Big Foot a podobne. Každý deň mi z nej musela čítať mama, kým som sa čítať nenaučila sama. Voľný čas som najradšej trávila vonku s kamarátmi. Občas sme si rozprávali strašidelné príbehy alebo vyvolávali duchov, teda to som mala najradšej. :) Medzi deckami vtedy leteli príbehy o "Krvavej Mary". S láskou na ne spomínam. :D Nesmiem zabudnúť na jednu z mojich najväčších vášní v tej dobe - spev a hudba. Stále som snívala, že raz budem speváčka. :D Takže na druhom stupni som začala chodiť na spev. No nič z toho, dnes už neviem spievať a nechce sa mi znova začínať, lebo viem, že by som to nezvládla psychicky. Ale to je na dlhé vysvetlovanie. :) Začala som cítiť potrebu vyzerať inak ako ostatní. Veci, čo boli v móde sa mi nepáčili, pretože ich mali všetci. Tak som objavila mejkap (a líčila som sa celkom divoko, môj najoriginálneší výtvor boli hrubé čierne linky, tmavomodrý tieň na oči, fialový rúž a na ňom dve modré čiarky :D ) a začala som sa bláznivo a farebne obliekať. Po čase som farby vymenila za čiernu, a tak to už aj zostalo dodnes. :) Nič však neľutujem, takto sa cítim byť sama sebou a je mi fajn. Môj originálny štýl mi priniesol veľa nových priateľov, ale nepochopenia zo strany okolia. Niekedy v tej dobe ma chytili Tokio-mánia a neviem, aké kapely ešte vtedy boli. Ale jedna vec je, že som začala vďaka nim písať fan-fiction a to boli moje začiatky s písaním. Dnes by ma už fan-fiction nebavili, ale na začiatok to bolo fajn a hlavne je to dosť jednoduchá forma písania.
Pre moje ostatné záujmy ma mnohí považujú za šialenca alebo čarodejnicu. (i keď ovládať nejaké čary by sa mi páčilo :D) Ale tak reaguje väčšina ľudí na niečo, čo nepoznajú. Fascinuje ma psychológia a schopnosti ľudského podvedomia. Tiež sa zaujímam o náboženstvá a históriu. Do srdca sa mi vtiesnila hlavne viktoriánska éra, v ktoré by som na pár dní chcela žiť. Nikdy nepohrdnem dobrou knihou, najlepšie žánru horor alebo fantasy. Moji obľúbenci sú však aj Shakespeare, Oscar Wilde, knihy o psychológii a podobne. V poslednej dobe ma oslovila meditácia a budhizmus. Heej, už som bola niečo ako satanista, katolík a teraz budhizmus. Nikdy sa však neobraciam iba na jednu vieru, vždy si poskladám vieru z toho, čo ma oslovilo. Kúpila som si meditačné nahrávky, takže mi nič nebráni oddať sa meditácii. A cítim sa vždy po nej skvele. :) Pokoj do duše mi vnáša aj zbierka anjelikov na poličke, človek musí v niečo veriť a ja verím anjelom. :) Mojím milovaným jazykom je nemčina. Nemôžem to vysvetliť, ale príde mi to pre mňa taký "prirodzený" jazyk. Ľahko sa mi učí! :) Zem, v ktorej by som chcela žiť je zase Veľká Británia. Je to tam krásne a na každom kroku duchovia, no neber to. :D
V búducnosti sa chcem naďalej venovať písaniu a parapsychologickému výskumu. Možno zo mňa bude spisovateľka, neviem. Určite však viem, že môj život nedáva zmysel, ak nemôžem tvoriť. Tiež chcem navštíviť mnoho miest, takže mám v pláne aj cestovať. Tak uvidím, čo život prinesie. :)


Víly

24. června 2012 v 20:51 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Víla je jemnohmotné mytologické stvorenie žijúce v prírode. V slovanskej mytológii má podobu krásnej ženy a v ľudovej trádícii slovanov sa o nej zachovalo množstvo legiend. Napríklad na Slovensku sú vílami duše zasnúbených dievčat, ktoré zomreli. Nedokážu násť pokoj, a tak sa po nociach túlajú. V susednom Poľsku a Srbsku sa za víly považujú hrdé a ľahkomyseľné dievčatá, ľuďom môžu pomáhať alebo škodiť. Záleží to od toho, ako sa k nim správali za svojho života. Viera v tieto nadpozemské bytosti je v celej Európe. V germánskej mytológii majú meno nixy, v gréckej a rímskej sú to nymfy a v keltskej sidhe. Vo francúzštine je to fae alebo fee a v angličtine fairy. Najviac príhod s týmito bytosťami majú vo Veľkej Británii, na Havaji na Islande, v New Yorku a v Kanade.
Víly sú božie výtvory a vznikli preto, aby pomáhali ľuďom. Najradšej pomáhajú tým, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie. Ak sa vašej záhradke darí, je možné, že tu máte víly. Určite je to skvelá predstava, že máte záhradu a s vlastnou vílou. :) Ak zazriete biele, ľahučké a mladé stvorenie s vlasmi siahajúcimi po zem, je to víla. V ich vlasoch sa vraj skrýva ich magická moc, ak čo i len o jeden prídu, zahynú. Hovorí sa, že majú krásne oči a ľubozvučný neodolateľný hlas. Je o nich známe, že milujú hudbu a tanec. Poznáme lesné, oblačné a vodné víly. I keď nám tieto bytosti, ktoré sa najčastejšie zjavujú deťom, môžu pripadať mierumilovné, nemusí to byť celkom tak. História pozná príbehy veľa ľudí unesených vílami. Jedným z najznámejších prípadov je záhadné úmrtie farára Roberta Kirka. V jeho rakve sú vraj len kamene, jeho samotného mali uniesť víly. Farár Kirk sa vôbec netajil svojim záujmom o svet víl. Napísal knihu "Tajné bratstvo elfov, faunov a víl". Veľa ľudí sa nazdávalo, že práve tým si tieto stvorenia pohneval a porušil ich tajomstvo. Krátko nato záhadne zomrel. Zjavil sa však vo sne svojmu príbuznému a vysvetlil mu, že je zajatcom v krajine víl. Tiež mu dal návod na to, ako ho vyslobodiť. Pri krste svojho pohrobka sa mal zjaviť a príbuzný mu mal cez hlavu prehodiť nôž, to ho malo zachrániť. Keď sa tak však stalo, príbuzný bol tak prekvapený, že nedokázal hodiť nôž. Kirk zmizol a už sa nikdy neukázal. Odohralo sa to v 17. storočí, kedy bola viera v existenciu víl na dennom poriadku.

Je prirodzené, že ľudia sa snažili nájsť dôkaz o ich existencii. Na celom svete vzniklo množstvo ich fotiek, najznámejšie sú však fotky víl z Cottingley. Ich fotky sa roku 1920 objavili v decembrovom vydaní anglického Strand magazine. Elsie Wrightová a Frances Griffitová rady trávili čas v údolí pri dedinke Cottingley. Tvrdili, že sa tu hrajú s vílami. Elsie raz zobrala otcov fotoaparát a spravila pár snímok Francis s vílami. V roku 1920 sa jej mama zúčastnila semináru o vílach, kde tieto forky spomenula. Okolie bolo najprv skeptické, keď však forky preskúmala aj firma Kodak a nenašli žiadne stopy manipulácie, ľudia začali fotkám veriť. Uveril im aj samotný A. C. Doyle. Dlhých 60 rokov sa fotky rozoberali a skúmali. Napokon na staré kolená dievčatá priznali, že to boli iba výstrižky z knihy podopreté ihlicami do klobúka. Naďalej však trvali na to, že víli v údolí videla.
Veľa príbehov rozpráva o sobášoch víl so smrteľníkmi. Ak víla s takýmto záväzkom súhlasí, zvyčajne má nejakú podmienku, ktorú musí ženích dodržať. V príbehu o Edricovi Wildovi nesmel Eric svojej manželke vyčítať jej sestry. Raz však neskoro večer prišiel a ženy nikde, zdržala sa u sestier. Keď sa vrátila, neodpustil si poznámku na adresu jej sestier. Víla zmizla a viac ju už nikdy neuvidel. Víly v príbehoch sa nepodobajú našim predstavám o vílach. Väčšinou to boli vysoké, vznešené a krásne panie.
Už sa vám stalo, že ste sa dotkli zaujímavo vyzerajúceho kameňa a zacítili ste teplo alebo vibrácie? Je možné, že ste narazili na vílí kameň. Tieto kamene vysielajú pozitívnu energiu a negatívnu naopak pohlcujú. Zvyčajne sú vytvorené vílami alebo to môžu byť aj keltské stavby. Považujú sa za brány do iných svetov. Niekde sa môžete stretnúť s kvetmi rastúcimi do kruhu, sú to tzv. vílie kruhy. Nemali by ste však do nich vstupovať bez povolenia. Môže sa vám to vypomstiť!




Herbie Brennan - Tajomstvo Atlantídy

21. června 2012 v 13:04 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Síce ma téma bájnych civilizácií až tak donedávna nezaujímala, po prečítaní knihy o Agharte som si chcela prečítať aj niečo o Atlantíde. Narazila som na túto knižku, aj keď som sa z nej nedozvedela to, čo ma konkrétne zaujímalo. Aj tak však musím povedať, že je dobrá. Nerieši síce život v Atlantíde, snaží sa skôr vysvetliť, ako mohlo dôjsť k tomu, že sa celý jeden kontinent potopil. Rozoberá rôzne teórie a všetky ich trhliny. Nie som žiaden fanúšik vedy, ale keď si človek predstavil, čo číta, bavilo ma to. Okolo seba máme veľa dôkazov a rôznych narážok na existenciu tohto bájneho kontinentu, no ani ich nevidíme. Dočítala som ju akurát dnes a presvedčila ma o reálnosti Atlantídy. A mám nejakú predstavu o katastofe, ktorá vymazala z povrchu zemského mamuty a mnoho iných druhov zvierat i rastlín.


Obľúbené časopisy

18. června 2012 v 10:03 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Síce je to rubrika o knihách, ale chcem sem dať aj článok o časopisoch, ktoré si rada prečítam. Našťastie, aj také existujú, síce ich nie je veľa.

Enigma
Tento časopis si kupujem už nejak vyše roka. Už ich mám kopu a neviem kam ich za chvíľu budem dávať. Je to český časopis o paranormálnych javoch, UFO, konšpiračných teóriach a mágii. Vždy tam nájdem nejaké zaujímavé články a veľakrát ma to inšpiruje k napísaniu článku o niečom. Je to jeden z mojich zdrojov pri tvorbe článkov. Vydáva tiež špeciály, ktoré sú vždy zamerané iba na nejaké určitú tému. Doma mám špeciál o paranormálnych javoch, tajných spoločenstvách a bájnych tvoroch, ktorí by nemali existovať. Tiež vyšiel špeciál o najväčších záhadách sveta a o roku 2012. Prvý mi stačilo si prelistovať v knižnici a ten druhý ma až tak nezaujíma. Práve rozmýšľam, že už by malo byť na stánku nové číslo. :) Najradšej mám články o duchoch, strašidelných miestach, záhadných vraždách a mágii.

Regenerace
Je to časopis o zdraví, fyzickom i duševnom. Zameriava sa hlavne na to, ako sa dajú problémy riešiť pomocou prírodných prípravkov alebo psychologickou cestou. V každom čísle je tiež článok o meditácii, ktoré si vždy rada prečítam. Niekedy sa tu dočítate aj niečo o mágii a iných tajomných veciach. Už asi polroka sa zaujímam o to, ako žiť zdravo a tento časopis mi dosť pomáha. Tiež je dobrým pomocníkom pri psychickom rozvoji.

Psychologie dnes
Ako milovník psychológie si vždy rada tento časopis prečítam. Do rúk sa mi dostala aj naša slovenká obdoba tohto časopisu - Moja psychológia, ale príliš ma neoslovila. Českú verziu vo väčšine tvoria články, v slovenskej väčšinu tvoria reklamy a články o veciach, ktoré podľa mňa s psychológiou nemajú nič spoločné. Najčastejšie čítam články o depresii a iných duševných chorobách. Aj tento časopis vám pomôže pri rozvoji osobnosti.

Epocha
Tiež časopis, ktorý si rada prelistujem. Prvýkrát som sa k nemu dostala, keď som si kúpila prvé číslo Enigmy a ako príloha tam bol práve tento časopis. :) Náhoda! :) Nájdete tu články asi o všetkom. Tak ako sa tu môžete dočítať o novinách z oblasti vedy, môžete sa tešiť na pikošky o celebritách, no i prípady z kriminalistiky. Často sa tiež venujú mágii, tajomným spoločenstvám alebo rôznym pre nás hrôzostrašným náboženstvám.
Vitalita
Je to obdoba českého časopisu Regenerace na Slovensku. Zatiaľ sa mi do rúk dostalo iba jedno číslo, ale myslím, že je rovnkao zaujímavá ako Regenerace. Tiež je tu veľmi veľa dobrých článkov a nevyhýba sa ani témam ako mágia.


N. D. Wilson - 100 skriniek

16. června 2012 v 17:10 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
12-ročný Henry sa po záhadnom zmiznutí svojich rodičov dostáva do domu svojho strýka Franka. Tu má zatiaľ bývať spolu s jeho manželkou Dotty a sesternicami Penelope, Anastaziou a Henriettou. Raz v noci však začuje zvláštne zvuky prichádzajúce zo steny. Zo steny sa odlúpne kúsok omietky a Henry zisťuje, že pod omietkou sú skryté skrinky. Snaží sa ich preskúmať a zároveň to udržať v tajnosti. Odhalí ho však sesternica Henrietta, a tak spolu začnú pátrať. Za chvíľu pochopia, že to nie sú obyčajné skrinky, ale dvere do iných svetov. Už veľmi dlho sa snaží strýko Frank dostať do izby starého otca, ktorý prednedávnom zomrel. Dvere sa však žiadnym spôsobom nedajú otvoriť. Až sa Henrymu a Henriette podarí nájsť kľúč. Preskúmajú izbu a objavia dedkove denníky, ktoré sú plné poznámok týkajúcich sa skriniek. Henry a Henrietta objavia spôsob, ako sa dostať do skrinky do iných svetov. Je to však veľmi nebezpečné, lebo nikdy nevedia kam prídu a čo môže zo skriniek výjsť von do ich sveta. Toto je prvý diel trilógie 100 skriniek. Pokračovanie má názov Púpavový oheň. Henryho rodičia sa nájdu a za 2 týždne majú prísť po neho. Henrymu sa však naspäť domov do Bostonu nechce. Navyše zistil, že v skutočnosti je adoptovaný a narodil sa v jednom zo svetov za skrinkami. Henry sa rozhodne zistiť, v ktorej zo skriniek sa narodil. Na druhej strane sa stretne s čarodejníkom, obyvateľmi Faerenu, no aj s zlou čarodejnicou z Endoru, ktorú sa im omylom podarilo oslobodiť. Chlapec v tomto dieli zisťuje, že má čarovnú moc a má teraz aj posilu, raganta. Čo je ragant? Akýsi kríženec nosorožca s husími krídlami, jednoducho, roztomilé zvieratko. :) Vyznačuje sa tým, že neustále fuňí, ale viac už sa dočítate v knihe. :) Posledný diel sa volá Gaštanový kráľ. Henry sa konečne dozvedel, kto je jeho rodina a z kade pochádza. Čaká ich však dôležitá úloha, musia zničiť Endorskú čarodejnicu Nimiane. To vôbec nebude jednoduché, je už totiž mŕtva a mŕtveho je ťažké zabiť. Henrymu pomáhajú všetci jeho príbuzní a medzi nimi aj škriatok Franklin. Čo myslíte, podarí sa mu zničiť Nimiane, ktorá ovládla už skoro všetky svety?

Kniha je síce určená skôr pre nižšie vekové kategórie, ale aj tak sa mi páčila. Bola to fajn fantasy. :) A úplne som sa zamilovala do malého a neohrabaného raganta. :-* V živote by som nevymyslela také zvieratko. Keď si to predstavím, zmenšenina nosorožca s husími krídlami, skutočne zaujímavé zvieratko. :D Chvíľami som si nebola istá, či sa všetko skončí dobre. Všetci tam boli dosť pesimistickí naladení, čo sa týkalo porazenia Nimiane. Kto máte radi fantasy, určite sa vám kniha zapáči. :)


14. 6. 2012

14. června 2012 v 21:08 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Po dlhom čase sa ozývam so svojími novinkami. :D Už týždeň chodím pravidelne na tréningy! Priam neuveriteľné! Za to mi však stoja poviedky a čítanie kníh. Zjatra by som akurát jednu rada dočítala už. Večer si lažkám do postieľky a budem čítať a čítať. :D Navyše mám dve nové knihy, teda jednu od Raven Hartovej a druhú Interview s upírom. Áno, už som to čítala, ale chcela som mať tú knižku aj doma, a keď som ju videla s takým pekným dizajnom. No nekúp to! :D
Dnes som si uvedomila, ako blízko sú už prázdniny. Ešte zajtrajšok a potom prežiť dva týždne. Huráááá! :D Už mám veľké plány, ako na začiatku každých prázdnin. :) Dúfam, že tentokrát sa mi z toho plánu podarí splniť viac vecí ako po minulé roky. Určite chcem spraviť jeden paranormálny výskum. Keď to bude aktuálne, niečo tu k tomu napíšem. A keď sa bude dať, spravím ich aj viac. :) Dopíšem konečne poviedky, čo mám rozpísané už vyše roka. Nemôžem si pomôcť, stále začínam nové a hrozne mi to potom trvá, navyše pri mojom neustálom nedostatku času. Už vyše roka som sa nefotila, takže určite spravím nejaké fotky a nápad už mám. Veľmi sa na to teším! :D Okrem toho mám nové meditačné dvd s hudbou, ale zas som niečo našla, čo mi prekáža. Aj tu žblnká vodička a pofukuje vetrík a mňa to neskutočne irituje. Nemilujem prírodu, ale nič proti nej nemám, lenže toto skutočne nemôžem. Skúsim si tie skladby aspoň vypočuť a s týmto iritujúcim doplnkom. :P Na internete som však našla množstvo dobrých meditatívnych skladieb, takže si vystačím aj s tým. :) No po 100 rokoch som sa tu ukázala, niečo napísala, idem zas ta het. :D


Korešpondencia

14. června 2012 v 20:31 | Gracia Deborah MayFair |  Viktoriánska éra
Kedy ste naposledy poslali niekomu list? To si už určite ani nepamätáte. :D Ja som na tom podobne. No počas viktoriánskej éry to bol jediný prijateľný prostriedok pre intímnu korešpondenciu. Riadna viktoriánska dáma bola povinná oboznámiť o novinkách v jej živote priateľky, a to práve listom. Vedieť písať listy bolo spoločenskou povinnosťou. Dámy a páni boli súdení nielen eleganciou a výberom slov, ale aj rukopisom. Osobné listy sa museli písať rukou, bolo neslušné písať na stroji. Viktoriáni dávali veľký dôraz na vzhľad listu. Podľa toho, aký druh listu ste chceli napísať, museli ste prispôsobiť aj dizajn papiera. Papiere s farebnými kvetinami boli určené na intímnu korešpondenciu. Existovali aj rôzne príručky, ako písať listy. Populárny viktoriánsky manuál ponúkal návod, ako napísať listy pre každú fázu známosti: známosť, podnikanie, pytačky, manželstvo a priateľstvo.

Niektoré pravidlá písania listov:
  • nepíšte anonymné listy
  • nepoužívajte linajkový papier pre formálne listy
  • nepoužívajte skratky slov, naznačuje to, že ste list písali narýchlo
  • listy píšte rukou, nie na písacom stroji
  • nepoužívajte pre intímnu korešpondenciu korešpondenčný lístok, sú považované za lacnú verziu listu

Špiritizmus - komunikácia s mŕtvymi II.

8. června 2012 v 22:18 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....

Minule som napísala niečo o vyvolávaní duchov a priebehu seanse so špiritistickou tabuľkou. Dnes si spomenieme aj iné techniky.
Automatické písanie
Jedným zo spôsobov komunikácie s druhým brehom je automatické písanie. Senzibilná osoba, médium, vedie ceruzku pod vplyvom duchov. Vznikať môžu slová aj kresby. Nebuďte sklamaní, ak nepríde žiadne "veľké" posolstvo. No občas vznikajú za pomoci duchov rôzne diela. Veľa maliarov takto inšpiruje médium, aby pokračovalo v jeho dielach aj po jeho smrti. Spisovatelia diktujú svoje nové diela a skladatelia nám zosielajú nové skladby.
Brazílsky psychológ Luiz Antonio Gasparetto sa dostáva do tranzu, v ktorom maľuje obrazy. Jeho diela nápadne pripomínajú tvorbu Picassa, Moneta či Renoira. V normálnom stave maľovať vôbec nevie, no v zmenenom stave vedomia dokáže namaľovať diela veľkých umelcov. V roku 1973 začal 3 mesiace po svojej smrti tvoriť Pablo Picasso prostredníctvom Mathewa Manninga. Frederic Thompson začal maľovať obrazy rôznych krajiniek, ktoré si vymýšľal. Navštívil výstavu umelca Roberta Swaina Gifforda a zistil, že jeho obrazy sú totožné. Aj seansy potvrdili, že je v spojení s duchom zosnulého umelca. Pearl Curranová sa 8. júla 1913 so svojími priateľmi zabávala so špiritistickou tabuľkou. Ozval sa im duch Patience Worthovej. Neustále o sebe dávala vedieť a vyvolať ju mohla iba Pearl. Komunikovala s ňou pomocou automatického písania. Patience posielala správy v starej angličtine používanej v 17. storočí. Pearl pod jej vplyvom vytvorila 5 historických románov, veľa básní a prísloví. Osoba Patience však vyvoláva množstvo otáznikov, rovnako zasvätene opisuje Ježišovu dobu ako i obdobie vlády kráľovny Viktórie, i keď v tom čase už bola 2 storočia po smrti. To nemení nič na pôsobivosti jej diela a ich kultúrnej hodnote. Stále však nie je isté, či sú zdrojom ducha alebo podvedomia.
Ďalšou možnosťou je priame spojenie s duchom. Ta prebieha tak, že sa duch vtelí do média a rozpráva cez neho. Tento spôsob je najvyčerpávajúcejší a málokomu sa podarí. Začiatočníkom sa neodporúča, lebo môže byť nebezpečný, ak nemáte skúsenosti.

claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz