close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Květen 2012

Čaj o piatej =)

29. května 2012 v 16:07 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Keď som zbadala tému týžňa, hneď som mala pred sebou svoju obľúbenú predstavu. Konečne budem bývať v tom svojom veľkom starom viktoriánskom dome a vždy o piatej sa bude podávať čaj. Pozvaní budú všetci umelci v okolí, a tak sa pri čajíčku a koláčikoch môžeme rozprávať o umení. Alebo vytiahnuť špiritstický stolík a zapojiť do debaty pár dušičiek bez telesnej schránky. A prečo čaj o piatej? Lebo je to typické pre obdobie vlády kráľovny Viktorórie a je to zvyk môjho milovaného Anglicka. :)
Milujem čaj ako taký! Vlastne neviem, či existuje aj taký, ktorý by mi nechutil. Momentálne fičím na "spalovači tukov". :D No je to čierny čaj s príchuťou limetky, no chutí skvele. :) A pomarančový s orieškami, ten tiež milujem! :) Jediné, čo mi chýba je porcelánová súprava na čaj. A hodila by sa mi, pretože by som chcela nafotiť sériu fotiek. Ja a moji plyšáci pri poobedňajšom čajíku! :) Tak som momentálne dostala chuť na čaj! Ešte premýšľam, aký si dať. A čaj je zároveň asi jediná zdravá vec, ktorú mám rada! :D Tak nie, ešte zelenina, som zeleninožrút, ale iba niektorých druhov. Čaj je tiež jediná vec, v ktorej nie som prieberčivá, takže vypijem akýkoľvek čaj! :)


Leslie M. LeCron - Autohypnóza

29. května 2012 v 15:40 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Ako zvyčajne som si trochu v knižnici túlala v oddelení psychológie a podobne. Zadný obal knihy sľubuje vyliečenie emocionálnych problémov ale aj iných ťažkostí v živote. Tak som neváhala a zobrala som si ju. Som rada, že som si ju prečítala a dúfam, že mi v mnohom pomôže. Je pravda, že je lepšie, keď vás hypnotizuje niekto iný, ale ja keby som chodila k nejakému terapeutovi takto so všetkými svojimi problémami tak skrachujem. :D A teda je to návod na samoliečbu. Pravdaže s tým nevyliečite všetky neduhy, ale môžete zmeniť veľa vecí, o ktorých som si myslela, že sú nenapraviteľné.
V prvej kapitole zistíte ako funguje podvedomie a aký má pre nás výžnam. Spomínajú sa tu už aj rôzne druhy liečby, napríklad automatické písanie. V druhej kapitole sa dočítate ako môžete so svojím podvedomím komunikovať a ako mu klásť otázky. Tretia kapitola sa venuje hypnóze, presvedčí vás, že nie je nutné sa jej obávať. A v štvrtej kapitole sa konečne dostaneme k autohypnóze. Naučíte sa, ako navodiť hypnózu a ako ju môžete využiť. Autor vždy pridáva aj pár príkladov zo svojej praxe, ako autohypnóza niekomu pomohla. V piatej kapitole zistíte, ako vytvárať sugescie. Pri autohypnóze je to dosť dôležité. V šiestej kapitole sa začneme venovať odstraňovaniu citových problémov a dozviete sa, aké faktory tieto problémy vyvolávajú. Siedma kapitola je o záporných emóciach a o tom, ako ovplyvňujú naše zdravie. V ôsmej kapitole sa píše ako môžete zdravo relaxovať a o prínose pozitívneho myslenia pri liečbe. V ďalších kapitolách už sa autor venuje prekonávaniu konkrétnych problémov. Dozviete sa ako sa zbaviť pocitu menejcennosti, komplexu chudoby, zlých návykov, bolesti, nespavosti, fóbií, nadbytočných kíl, bolestí hlavy, problémov v sexuálnom živote, alergií, ale aj iných bežných chorôb. V poslednej kapitole už len autor píše ako najlepšie postupovať pri uskutočňovaní vášho samoliečebného programu.
Tak som si povedala, že autohypnózu vyskúšam. Bude to síce pre mňa ťažký oriešok vysporiadať sa s niektorými problémami, ale keď viem, že s tým niečo môžem urobiž, prečo to neskúsiť. Podvedomie je fascinujúca vec! :D




Citáty - Miguel A. Ruiz

25. května 2012 v 12:42 | Gracia Deborah MayFair |  Meditácia :)
Musím povedať, že milujem citáty. Prednedávnom som natrafila na citáty Miguela Ruiza a musela som sa s nimi podeliť, pretože sa mi niektoré veľmi páčili. :)

"Aby sme dosiahli slobodu, musíme zanechať svoje falošné predstavy a skreslené poňatia. Najväčšou výzvou je preniknúť strachom, ktorý obklopuje našu vieru a presvedčenia, a vyčistenie svojej mysle od jej emočných jedov - myšlienok a emócií, ktoré nás nútia cítiť sa pesimisticky, cítiť sa ako obeť, cítiť sa odsudzujúco a beznádejne - a od presvedčení, ktoré limitujú našu lásku k sebe a druhým."

"Cesta k slobode je tak individuálna, ako každý z nás. Cieľom je spôsob života, ktorý je úplne naším vlastným vyjadrením seba a ponúka nám úplnú slobodu byť samými sebou."

"Slovo je najmocnejším nástrojom, ktorý ako ľudia máme: je to čarovný nástroj. Ale rovnako ako má meč dve ostria, dokáže aj naše slovo vytvoriť ten najkrajší sen, alebo všetko okolo nás zničiť. Jedným ostrím je zneužívanie slova, čo robí zo života peklo. Druhým ostrím je čistota slova, prostredníctvom ktorej vytvárame iba krásu, lásku a nebo na zemi."

"Keď zistíme, že myseľ je kontrolovaná a ovládaná Sudcom a Obeťou a to skutočné, čo sme "my" sa krčí niekde v kútiku, máme len dve možnosti. Jednou z nich je žiť naďalej ako dosiaľ v sne planéty. Druhou možnosťou je robiť to, čo robíme ako deti, keď sa nás rodičia snažia skrotiť. Môžeme sa vzbúriť a kričať: "Nie!" Môžeme vyhlásiť Parazitovi vojnu, vojnu Sudcovi a Obeti, vojnu za svoju nezávislosť, vojnu za právo používať vlastnú myseľ a vlastný mozog.
Preto sa ľudia vo všetkých šamanských tradíciách Ameriky, od Kanady k Argentíne, nazývajú bojovníci - pretože sú vo vojne proti parazitovi v mysli. To je skutočný význam bojovníka. Bojovník je ten, kto sa vzbúril proti invázii parazita a vyhlásil mu vojnu."

"Nahraď strach láskou. Ľudská myseľ je živná pôda pre všetky semiačka. Ak budeš bezchybný so svojím slovom , tvoja myseľ prestane byť živnou pôdou pre slová prameniace zo strachu, bude prístupná len pre slová prameniace z lásky. "

"Imunizuj sa proti jedu. Nech ťa ohovára trebárs aj celý svet, ak to nevezmeš osobne, si imúnny voči jedu aj uprostred pekla. "

"Si umelec ducha. Nájdi sám seba a vyjadri sám seba spôsobom typickým pre teba. Otvorene daj najavo svoju lásku. Život je len sen a ak tvoríš svoj život pomocou lásky, tvoj sen sa stáva umeleckým dielom. "


Clive Barker - Kniha krvi I., II.

25. května 2012 v 12:06 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Knihy krvi obsahujú poviedky tohto autora hororu. Náhodou som na ne natrafila v knižnici a bola som zvedavá, čo je to zač. Poviedky sa mi hneď zapáčili, je to presne štýl písania, ktorý mám rada. Len dúfam, že natrafím aj na pokračovanie. Pokiaľ viem, vyšlo ich už 6 zväzkov. Inak musím dať do pozornosti, že ilustrácie do kníh robil Juraj Maxon. Tí, kto poznajú obchod MadMaxon alebo aspoň poznajú diela Juraja Maxona, vedia o kom hovorím. :) Myslím, že jeho kresby skvelé dopĺňajú jednotlivé poviedky. A vlastne vďaka nim som si aj knihu všimla. :)

Kniha krvi I. obsahuje 5 poviedok. Prvá poviedka kniha krvi bola celkom dobrá, ale až tak ma nenadchla. Zato druhá poviedka, Polnočný vlak smrti, bola podľa mňa skvelá. Miestami "správne" nechutná. :D Tretia poviedka, Blues prasacej krvi bola od začiatku dosť zaujímavá. Barker si pre svoj príbeh vybral skvelé prostredie a bolo to skutočne dobré. Asi najviac sa mi páčila štvtá poviedka, Sex, smrť a hviezdy žiara. Určite ju odporúčam prečítať ľuďom, ktorí zbožňujú mŕtvolky a divadlo. :D Posledná poviedka, Mestá v horách bola skvelá. Mám veľa fantázie, ale toto by mi asi nikdy nenapadlo. A bol to fakt dobrý námet.

Kniha krvi II. tiež obsahuje 5 poviedok. Tetnto príbeh ma fascinoval od začiatku. Jednoducho šialený profesor, ktorého celý život sa točí okolo strachu. A k tomu experimenty s ľuďmi. Druhá poviedka, Pekelný závod, bola tiež super. Tretia sa mi tiež páčila, Jacquelina Essová. Bolo to dosť šialené! Predposledná, hriechy otcov, bola fajn, ale ostatné sa mi páčili viac. A piata poviedka, Nové vraždy v rue Morgue bola perfektná. Jednoducho po celý čas je tám cítiť nejaké temné tajomstvo, ktoré musí byť odhalené. Najviac sa mi páčila každá otázka v diele, na ktorú prišla jednoduchá odpoveď: "Kto vie?"

Ak máte radi horor a fantasy určite si prečítajte niečo od tohto autora. Už dávno som nečítala také veci a Barker píše skutočne skvele.



Špiritizmus- komunikácia s mŕtvymi I.

20. května 2012 v 20:52 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Minule som premýšľala, už som písala o všeličom, no o téme, ktorá ma od útleho veku fascinuje som nenapísala skoro nič.

V 19. storočí sa špiritizmus rozmohol skoro po celom svete. Vo Veľkej Británii to boli večerné seansy pri poskakujúcom stolčeku a v Amerike ťukali na steny sestry Foxové. Špiritizmus sprevádza ľudstvo už dlhú dobu, ľudia vždy verili v mágiu a duchov. Nájdu sa však aj takí, ktorí ešte stále existenciu duchov neprijali a neveria v nich. Ale je možné, aby sa toľko ľudí nechalo ťahať za nos? To znie veľmi nepravdepodobne. V dnes dobe máme veľa spôsobov, ako sa skontaktovať s dušou zosnulého. Dnes si priblížime vyvolávanie duchov pomocou špiritistickej tabuľky.

Už je asi pomerne ťažké nájsť človeka, ktorý by sa nikdy nepokúsil vyvolávať duchov. Tiež si z detstva pamätám, že to bola naša obľúbená činnosť. Bola to pre nás zábava a našťastie sa nikdy nič nestalo alebo sme sa nejako postrašili sami. S pribúdajúcimi rokmi som prestala brať vyvolávanie duchov ako "zábavku" a prestala som sa s tým hrať. Málokto si uvedomuje, čo všetko jeden takýto strašidelný večer môže spôsobiť. Väčšinou ľudia v duchov neveria a sú iba zvedaví. I keď to mnohí neberú vážne seansa môže skončiť zle a poznačiť všetkých zúčastnených. Ak sa duch chce s niekým skontaktovať, spraví to sám, nepotrebuje naše vyrušovanie.

Ako prebieha seansa?

Ako prvé vás asi napadne tmavá miestnosť. Nie je to nevyhnutné, vyvolávať môžete aj za svetla, tma je skôr na efekt. V prvom rade sa zamyslite, čo chcete týmto činom dosiahnúť, prečo chcete vyrušovať nejakú z duší na druhej strane. Premyslite si otázky, ktoré chcete duchovi klásť. Najlepšie urobíte, keď si ich zapíšete, aby ste na nič nezabudli. Usaďte sa všetci za stôl, dobrý je okrúhly stolík, no nie je podmienkou. Môžete to samozrejme skúsiť aj sami, ale istejšie je to v skupinke. Navyše, keď je ľudí viac, aj energia je väčšia. Na stôl môžete dať aj sviečku, môže vám pomôcť v sústredení sa. Pred zahájením seansy sa uvoľnite, zhlboka dýchajte a nechajte svoju myseľ, aby sa prečistila. Vyvolávanie je možné aj bez akéjkoľvek inej pomôcky vyslovovaním mena zosnulého. Neexistuje presný návod alebo formula, čo by ste mali pri vyvolávaní hovoriť. Použiť sa dajú vety: Je tu niekto? Ak áno, ozvi sa. Predom si dohodnite signály, čo znamená áno a nie. Môže to byť napríklad pohyb plameňa sviečky.



Často sa tiež využíva špiritistická tabuľka tzv. OUIJA. V roku 1890 si ju nechali patentovať Eljah Bond a Charles Kennard, i keď bola známa už predtým. Je to vlastne obdlžníková doska s abecedou, číslami a interpunkčnými znamienkami. Dole sa nachádzajú slová áno a nie. Niektoré dosky obsahujú aj slová koniec, dobrý deň, dovidenia. Súčasťou je trojuholníkový indikátor. Jej použitie sa neodporúča, ak ste unavení alebo oslabení chorobou. OUIJA je síce v obchodoch ponúkaná ako spoločenská hra, no verte, že to tak úplne nie je. Teda určite nie je neškodná. Preto má používanie tohto špiritistického nástroja svoje pravidlá. Používať by sa nemala na cintoríne a na miestach, kde sa odohral nejaký násilný čin, napríklad vražda. Indikátor by ste nemali nechávať položený na doske, ak ju práve nepoužívate. Tabuľku si nemusíte kupovať, môžete si ju vyrobiť aj doma napríklad z kartóna, fixkou vyznačíte znaky a ako indikátor sa dá použiť štamprlík alebo kolečko z dreva či papiera. Po seansy nikdy nezabudnite odvolať ducha. Na doske by ste mali skončiť na políčku koniec. Majte na pamäti, že duchovia nie vždy hovoria pravdu a tiež si ich odpovede môžete zle vysvetliť.



Clive Barker - Zlodej duší

20. května 2012 v 20:15 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Na začiatku tohto príbehu je znudený chlapec a "nepriateľské" sychravé počasie. Keď sa už zdá, že umrie od nudy na okno spolu s kvapkami dažďa zaťuká aj zvláštna bytosť. Tento nečakaný návštevník sľúbi Harveymu, že ho odvedie do prázdninového domu, kde sa môže celý deň zabávať a robiť si, čo sa mu zachce. Ponuka je viac než lákavá a Harvey nedokáže odmietnuť. Najprv má obavy zotrvať v dome dlhšie, no telefonát od rodičov ho ubezpečí, že o tom vedia a môže tam zostať. Dom je okúzlujúci, každé ročné obdobie trvá pol dňa. Ráno je jar, poobede už praží letné slniečko, zajtrajšie ráno prinesie farebné jesenné lístie a večer sa rozbaľujú vianočné darčeky. Napriek skvelému jedlu a splneniu množstva tajných prianí, Harvey začína cítiť, že v dome je niečo temné. Zrazu sa túži dostať preč aj so svojim novým kamarátom z prázdninového domu. To však nie je jednoduché.
Príbeh je prekvapujúco pri tomto autorovi skôr pre deti. Viac ako horor je to fantazijný príbeh. Ale musím uznať, že autor to napísal skvele a občas si neodpustil svoje typické "morbídne" scény. Zatiaľ je do len druhá kniha, ktorú som od neho prečítala, ale už sa teším na ďalšie. :)


Marilyn Manson

12. května 2012 v 23:11 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik
Toto je moja najobľúbenejšia pesnička od Marilyna! Je to jednoducho moja pesnička, ktorá mi hovorí do duše.
This was never my world,
you took the angel away,
i killed myself to make everybody pay.


Zbožňujem túto pesničku, či už v podaní Depeche Mode alebo Marilyna.






Michelle Hancocková - Stratený

12. května 2012 v 22:24 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Kresťanstvo, viera v Ježiša Krista je oporou miliónom ľudí po celom svete už tisícky rokov. Ako by ste reagovali, keby ste odhalili niečo, čo môže túto podporu pre ľudí podkopnúť? Čo ak by ste odhalili dôkaz, že Ježiš Kristus je nástrojom diabla? Táto správa by mohla v kresťanskom svete rozpútať pohromu.
Presne toto sa stalo prekladateľovi Cofeemu. Pia Ceciliová, zarytá kresťanka, ho poprosí o preklad zvitkov od Mŕtveho mora. Cofee sa pustí do práce a objaví evangelium napísané samotným Ježišom. Vyplýva však z neho, že Kristus má veľmi blízko k satanovi. Cofee sa snaží svoje odhalenie skryť pre svetom a zmizne aj s evangeliom. Pia však chce zvitok naspäť a začne po ňom pátrať. Zvládne však Pia vyrovnať sa s tajomstvom, ktoré skrýva?
Táto kniha sa mi dostala do rúk už pred niekoľkými rokmi a dosť sa mi páčila. Mám rada knihy, ktoré sa dotýkajú náboženstva, ale vysvetľujú písmo aj z iného uhla pohľadu.


Kráľovná Viktória

5. května 2012 v 21:49 | Gracia Deborah MayFair |  Viktoriánska éra
Alexandrina Viktória uzrela svetlo sveta 24. mája 1819. Narodila sa v Kensingtonskom paláci. Jej otcom bol princ Edward, vojvoda z Kentu a Strathearnu, jej mamou bola sasko-coburgská princezná Viktória Mária Lujza. Keď sa mala narodiť, jej rodičia sa rýchlo odsťahovali z Nemecka do Anglicka. Jej otec náhle zomrel na zápal pľúc, v tej dobe mala Viktória len 8 mesiacov. Netrvalo dlho a zomrel aj jej dedko Juraj III. Po ňom na trón zasadol Viliam IV. Nakoľko bol bezdetný, všetci očakávali po jeho smrti na tróne Viktóriu. V roku 1830 bol vydaný regentský zákon, podľa tohto zákona, ak sa Viktória chopí vlády pred dovŕšením 18 rokov, bude zastupovaná vopred určeným regentom. Ako regent bola určená jej matka, s ktorou si nikdy veľmi nerozumeli a navyše bola neobľúbená na kráľovskom dvore. Keď Viliam zomrel, Viktóriu navštívil cantenburský biskup a premiér lord Melbourne. Priniesli správu o smrti panovníka a o tom, že z Viktórie je teraz neoficiálne kráľovná.


Do troch rokov ovládala iba rodnú nemčinu. Až neskôr sa začala učiť anglicky a francúzsky, tieto jazyky ovládala veľmi dobre. Jej matka si vždy uvedomovala dcérinu dôležitosť, preto sa starala dôkladne o jej bezpečnosť. Musela chodiť v doprovode vychovávateľky. Spávala v izbe so svojou matkou, ktorá bola veľmi zahanbená sexuálnymi škandálmi svojho švagra, vštepovala svojej dcére, aby sa takýmto aféram vyhýbala. Tento matkin vplyv si Viktóriu natoľko podmanil, že sa neskôr prejavil v spoločnosti presadzovanej "Viktoriánskej morálke."

V 13-tich rokoch si začala písať denník, z tade sa dozvedáme o jej neradostnom detstve. Vďaka Kensingtonskému systému bola Viktória úplne izolovaná od vonkajšieho sveta. Tieto pravidlá, zostavené vojvodkyňou a jej verným priateľom Sir Johnom Conroyom, mali Viktóriu chrániť. No realita bola iná, slúžili na to, aby ju spravili bezbrannou bábikou v rukách svojej matky. V tomto období bol jej najlepším kamarátom kokeršpaniel Dash. Rady hľadala u svojej opatrovateľky barónky Lehzanovej. Tá zostala v službách aj počas jej vlády. Starala sa o domácnosť a dokonca Viktórii kontrolovala korešpondenciu. No nie na dlho, nakoniec Albert presvedčil Viktóriu, aby ju prepustila pre jej narastajúce ambície. A hlavne ju obviňoval, že takmer zapríčinila smrť ich prvorodenej dcéry. Keď začala Viktória dospievať, nechcela sa viac podriaďovať Kensingtonskému systému. Čoraz častejšie sa s matkou hádali. Bola veľmi nadšená, keď ju jej strýko brával na prechádzky a hostiny, mala ho veľmi rada.

Viktória bola na oficiálnych dokumentoch pripravených v prvý deň je vlády označená ako Alexandrina Viktória. Na stretnutí Tajnej rady sa však podpísala iba ako Viktória, a tak sa Alexandrina ignorovalo. Po nasťahovaní do Buckinghamského paláca ihneď prepustila zo služieb nenávideného Sira Conroya.

28. júna 1837 bola korunovaná vo Westminster Abbey v Londýne. Od roku 1877 vládla aj Indii. Viktória nebola veľmi pekná, ak bolo príliš teplo, mala problémy s dýchaním a na tvári sa jej zjavili červené fľaky. Preto v miestnosti, kde sa pohybovala museli byť pootvárané okná, to aj v zime. No namiesto krásy mala niečo iné, inteligenciu a zručnosti v umení. Písala poéziu a tiež veľmi dobre spievala. Po nástupe na trón sa konečne cítila oslobodená od vplyvu svojej matky. Tej vymedzila priestory, čo najďalej od svojich komnát. Bolo veľa ľudí, ktorí túžili neskúsenú panovníčku ovládať a ona nemala nikoho vo svojom okolí, kto by jej mohol pomáhať. Ministerský predseda lord Melbourne jej ponúkol svoje služby, čo sa týka štátnych záležitostí. Neskôr však aj tu vznikli nezhody, Viktória mala sociálne cítenie, lord Melbourne myslel skôr na podnikateľskú vrstvu. V roku 1839 lord Melbourne odstúpil po porážke v poslaneckej snemovni. Okrem lorda Melbourna sa radila aj so strýkom Leopoldom I. Belgickým.

Viktória sa vydala 10. februára 1840 v kaplnke Svätojakubského paláca v Londýne. Viktória ako prvá zaviedla módu bielych svadobných šiat. Svoje srdce dala bratrancovi Albertovi. Najprv bol odstavený od všetkých činností týkajúcich sa riadenia zeme. Postupne si však tieto práva získal a Viktória sa s ním radila o každom kroku. Po krátkom čase Viktória otehotnela, čo ju vôbec netešilo. Materské city sa v nej prebúdzali veľmi pomaly. Asi k tomu prispelo jej nie veľmi veselé detstvo. 21. novembra 1840 sa narodila dcéra Viktória. Keď sa Viktória dozvedela, že to je dievčatko, komentovala to slovami: " Nevadí, nabudúce to bude chlapec." 9. novembra 1841 sa narodil prince Eduard. Tretie dieťa dostalo meno Alice, po nej nasledovali Alfred, Helena, Louise, Arthur, Leopold a Beatrice.


Nočnou morou sa stala v rodine hemofília. Ako prvý ňou trpel syn Leopold.Viktória dala túto chorobu do vienka dcéram Alice a Beatrice, tie sa stali matkami najznámejších hemofilikov vôbec, cára Alexeja a princa Alfonza Španielskeho..

Viac však Viktóriu desili atentáty na jej osobu. Prvý útok sa odohral, keď sa raz s Albertom viezli v kočiari. Ozvali sa dva výstrely, oba ju však minuli. Atentátnik sa volal Eduard Oxford a mal 18 rokov. V tom čase bola Viktória tehotná, preto to všetkých vystrašilo a báli sa o zdravie nenarodeného dieťaťa. Našťastie to neovplyvnilo jeho zdravie.
V máji 1842 prišiel druhý atentát, pri vychádzke na ňu vystrelil istý John Francis. Pôvodne bol odsúdený na trest smrti, no napokon trest zmiernili na doživotný exil. Neuplynuli ani 2 mesiace a opäť niekto zaútočil na kráľovnú. Tentokrát na ňu zaútočil John William Bean. Aj jeho pôvodne trest smrti bol zmiernený 18 mesiacov väzenia. V roku 1850 bola Viktória zranená pri útoku mentálne narušeného Roberta Pateho. Zničil jej klobúk a škaredo pohmoždil tvár.

Do povedomia sa dostala aj historicky prvou výstavou uskutočnenou v roku 1851 v Kryštálovom paláci v Londýne. Bol to nápad Alberta, aby vystavili manufaktúrne výrobky. 14. decembra 1861 jej milovaný manžel Alberz zomrel. Viktória to znášala veľmi ťažko. Všetok svoj čas venovala pamiatke svojho manžela. Izba vo Windsore, kde zomrel, bola zakonzervovaná a musela sa udržiavať stále taká, aká bola v okamihu jeho posledného výdychu. Kráľovnej prischla prezývka Windsorská vdova. Na dlhú dobu sa úplne stiahla do ústrania. Ľudia už začali pochybovať, že sa niekedy vráti. Začala sa zanedbávať a pri živote ju držala iba korešpondencia s deťmi. Nosila vdovské šaty a tie už nikdy nevyzliekla. Starostlivosť o seba vkladala do rúk Johna Browna. Bol to trochu podivín, s kráľovnou mali dobrý vzťah, a tak sa si mohol občas dovoliť viac ako ostatní. Často ju karhal za to, že nestojí rovno alebo ma zle zaviazaný čepiec.
29. septembra 1896 sa stala najdlšie vládnucou anglickou panovníčkou. Kráľovná žiadala, aby tieto slávnosti boli spojené s jej zlatým jubileom. Opäť začala vyzerať šťastne a vracali sa jej sympatie ľudí. Celá oslava sa stala manifestáciou lásky ku kráľovnej.


Zomrela 22. januára 1901 obklopená deťmi a niektorými vnúčatami. Nenávidela čiernu farbu, preto sa na jej pohrebe vyskytovala fialová a biela. Ona sama bola oblečená do bielej, priala si mať svadobný závoj.

Prečo bola Viktória medzi ľuďmi taká populárna? V období, keď sa dostala ku vláde, sa panovík stával len viacmenej ozdobou. Ľudia ju mali radi pre jej odlišnosť od ostatných panovníkov, žiadne peňažné a sexuálne škandály. Presadzovala dôležitosť funkčnej rodiny a rodinných hodnôt.


claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz