Alexandrina Viktória uzrela svetlo sveta 24. mája 1819. Narodila sa v Kensingtonskom paláci. Jej otcom bol princ Edward, vojvoda z Kentu a Strathearnu, jej mamou bola sasko-coburgská princezná Viktória Mária Lujza. Keď sa mala narodiť, jej rodičia sa rýchlo odsťahovali z Nemecka do Anglicka. Jej otec náhle zomrel na zápal pľúc, v tej dobe mala Viktória len 8 mesiacov. Netrvalo dlho a zomrel aj jej dedko Juraj III. Po ňom na trón zasadol Viliam IV. Nakoľko bol bezdetný, všetci očakávali po jeho smrti na tróne Viktóriu. V roku 1830 bol vydaný regentský zákon, podľa tohto zákona, ak sa Viktória chopí vlády pred dovŕšením 18 rokov, bude zastupovaná vopred určeným regentom. Ako regent bola určená jej matka, s ktorou si nikdy veľmi nerozumeli a navyše bola neobľúbená na kráľovskom dvore. Keď Viliam zomrel, Viktóriu navštívil cantenburský biskup a premiér lord Melbourne. Priniesli správu o smrti panovníka a o tom, že z Viktórie je teraz neoficiálne kráľovná.

Do troch rokov ovládala iba rodnú nemčinu. Až neskôr sa začala učiť anglicky a francúzsky, tieto jazyky ovládala veľmi dobre. Jej matka si vždy uvedomovala dcérinu dôležitosť, preto sa starala dôkladne o jej bezpečnosť. Musela chodiť v doprovode vychovávateľky. Spávala v izbe so svojou matkou, ktorá bola veľmi zahanbená sexuálnymi škandálmi svojho švagra, vštepovala svojej dcére, aby sa takýmto aféram vyhýbala. Tento matkin vplyv si Viktóriu natoľko podmanil, že sa neskôr prejavil v spoločnosti presadzovanej "Viktoriánskej morálke."
V 13-tich rokoch si začala písať denník, z tade sa dozvedáme o jej neradostnom detstve. Vďaka Kensingtonskému systému bola Viktória úplne izolovaná od vonkajšieho sveta. Tieto pravidlá, zostavené vojvodkyňou a jej verným priateľom Sir Johnom Conroyom, mali Viktóriu chrániť. No realita bola iná, slúžili na to, aby ju spravili bezbrannou bábikou v rukách svojej matky. V tomto období bol jej najlepším kamarátom kokeršpaniel Dash. Rady hľadala u svojej opatrovateľky barónky Lehzanovej. Tá zostala v službách aj počas jej vlády. Starala sa o domácnosť a dokonca Viktórii kontrolovala korešpondenciu. No nie na dlho, nakoniec Albert presvedčil Viktóriu, aby ju prepustila pre jej narastajúce ambície. A hlavne ju obviňoval, že takmer zapríčinila smrť ich prvorodenej dcéry. Keď začala Viktória dospievať, nechcela sa viac podriaďovať Kensingtonskému systému. Čoraz častejšie sa s matkou hádali. Bola veľmi nadšená, keď ju jej strýko brával na prechádzky a hostiny, mala ho veľmi rada.
Viktória bola na oficiálnych dokumentoch pripravených v prvý deň je vlády označená ako Alexandrina Viktória. Na stretnutí Tajnej rady sa však podpísala iba ako Viktória, a tak sa Alexandrina ignorovalo. Po nasťahovaní do Buckinghamského paláca ihneď prepustila zo služieb nenávideného Sira Conroya.
28. júna 1837 bola korunovaná vo Westminster Abbey v Londýne. Od roku 1877 vládla aj Indii. Viktória nebola veľmi pekná, ak bolo príliš teplo, mala problémy s dýchaním a na tvári sa jej zjavili červené fľaky. Preto v miestnosti, kde sa pohybovala museli byť pootvárané okná, to aj v zime. No namiesto krásy mala niečo iné, inteligenciu a zručnosti v umení. Písala poéziu a tiež veľmi dobre spievala. Po nástupe na trón sa konečne cítila oslobodená od vplyvu svojej matky. Tej vymedzila priestory, čo najďalej od svojich komnát. Bolo veľa ľudí, ktorí túžili neskúsenú panovníčku ovládať a ona nemala nikoho vo svojom okolí, kto by jej mohol pomáhať. Ministerský predseda lord Melbourne jej ponúkol svoje služby, čo sa týka štátnych záležitostí. Neskôr však aj tu vznikli nezhody, Viktória mala sociálne cítenie, lord Melbourne myslel skôr na podnikateľskú vrstvu. V roku 1839 lord Melbourne odstúpil po porážke v poslaneckej snemovni. Okrem lorda Melbourna sa radila aj so strýkom Leopoldom I. Belgickým.
Viktória sa vydala 10. februára 1840 v kaplnke Svätojakubského paláca v Londýne. Viktória ako prvá zaviedla módu bielych svadobných šiat. Svoje srdce dala bratrancovi Albertovi. Najprv bol odstavený od všetkých činností týkajúcich sa riadenia zeme. Postupne si však tieto práva získal a Viktória sa s ním radila o každom kroku. Po krátkom čase Viktória otehotnela, čo ju vôbec netešilo. Materské city sa v nej prebúdzali veľmi pomaly. Asi k tomu prispelo jej nie veľmi veselé detstvo. 21. novembra 1840 sa narodila dcéra Viktória. Keď sa Viktória dozvedela, že to je dievčatko, komentovala to slovami: " Nevadí, nabudúce to bude chlapec." 9. novembra 1841 sa narodil prince Eduard. Tretie dieťa dostalo meno Alice, po nej nasledovali Alfred, Helena, Louise, Arthur, Leopold a Beatrice.

Nočnou morou sa stala v rodine hemofília. Ako prvý ňou trpel syn Leopold.Viktória dala túto chorobu do vienka dcéram Alice a Beatrice, tie sa stali matkami najznámejších hemofilikov vôbec, cára Alexeja a princa Alfonza Španielskeho..
Viac však Viktóriu desili atentáty na jej osobu. Prvý útok sa odohral, keď sa raz s Albertom viezli v kočiari. Ozvali sa dva výstrely, oba ju však minuli. Atentátnik sa volal Eduard Oxford a mal 18 rokov. V tom čase bola Viktória tehotná, preto to všetkých vystrašilo a báli sa o zdravie nenarodeného dieťaťa. Našťastie to neovplyvnilo jeho zdravie.
V máji 1842 prišiel druhý atentát, pri vychádzke na ňu vystrelil istý John Francis. Pôvodne bol odsúdený na trest smrti, no napokon trest zmiernili na doživotný exil. Neuplynuli ani 2 mesiace a opäť niekto zaútočil na kráľovnú. Tentokrát na ňu zaútočil John William Bean. Aj jeho pôvodne trest smrti bol zmiernený 18 mesiacov väzenia. V roku 1850 bola Viktória zranená pri útoku mentálne narušeného Roberta Pateho. Zničil jej klobúk a škaredo pohmoždil tvár.
Do povedomia sa dostala aj historicky prvou výstavou uskutočnenou v roku 1851 v Kryštálovom paláci v Londýne. Bol to nápad Alberta, aby vystavili manufaktúrne výrobky. 14. decembra 1861 jej milovaný manžel Alberz zomrel. Viktória to znášala veľmi ťažko. Všetok svoj čas venovala pamiatke svojho manžela. Izba vo Windsore, kde zomrel, bola zakonzervovaná a musela sa udržiavať stále taká, aká bola v okamihu jeho posledného výdychu. Kráľovnej prischla prezývka Windsorská vdova. Na dlhú dobu sa úplne stiahla do ústrania. Ľudia už začali pochybovať, že sa niekedy vráti. Začala sa zanedbávať a pri živote ju držala iba korešpondencia s deťmi. Nosila vdovské šaty a tie už nikdy nevyzliekla. Starostlivosť o seba vkladala do rúk Johna Browna. Bol to trochu podivín, s kráľovnou mali dobrý vzťah, a tak sa si mohol občas dovoliť viac ako ostatní. Často ju karhal za to, že nestojí rovno alebo ma zle zaviazaný čepiec.
29. septembra 1896 sa stala najdlšie vládnucou anglickou panovníčkou. Kráľovná žiadala, aby tieto slávnosti boli spojené s jej zlatým jubileom. Opäť začala vyzerať šťastne a vracali sa jej sympatie ľudí. Celá oslava sa stala manifestáciou lásky ku kráľovnej.
Zomrela 22. januára 1901 obklopená deťmi a niektorými vnúčatami. Nenávidela čiernu farbu, preto sa na jej pohrebe vyskytovala fialová a biela. Ona sama bola oblečená do bielej, priala si mať svadobný závoj.
Prečo bola Viktória medzi ľuďmi taká populárna? V období, keď sa dostala ku vláde, sa panovík stával len viacmenej ozdobou. Ľudia ju mali radi pre jej odlišnosť od ostatných panovníkov, žiadne peňažné a sexuálne škandály. Presadzovala dôležitosť funkčnej rodiny a rodinných hodnôt.