Neprichádzam s ničím novým, všetko po starom, stále tá istá nuda. Aspoň na pár dní môžem vypnúť a odreagovať sa od školy. Už som dnešný deň využila na čítanie kníh, teda dnes som jednu prečítala. Nečakala som, že ma bude tak baviť, takže som bola príjemne prekvapená. Inak mám pocit, že si vôbec neviem užívať voľné dni. Dnes som úplne bez života a o ničom. Predtým som sa vždy na niečo vrhla, niečo som tvorila a vymýšľala, ale v poslednej dobe to ide dole vodou. Už si neverím tak ako predtým. Je veľmi veľa vecí, ktoré by som rada vrátila späť, ale nedá sa to. Čím som staršia, tým som pesimistickejšia. Pred pár rokmi som videla svoju budúcnosť ako farebnú dúhu a dnes je to len stále sa približujúca čierna šmuha. Neviem, čo mám robiť, každý deň zvádzam boj so svojou nechuťou žiť. Každé ráno musím rozmýšľať, prečo to nemôžem skončiť a prečo tu musím ďalej trpieť. Na jednej strane viem, že by som to ešte nechcela ukončiť, no niekedy si tým skutočne nie som istá. Jediné, čo mmi zostáva je nádej, že raz sa zobudím a všetky tie tmavé myšlienky budú preč. Je to hrozne naivné, nič iné mi však nezostáva.
Napriek svojmu duševnému rozpoloženiu sa snažím vdýchnuť do seba chuť do života a naštartovať sa. Snáď sa mi to podarí, keď sa naplno pustím do písania a čítania. Občas si veľmi prajem byť ako všetci, ale viem, že by som tým stratila aj veľa vecí, ktoré na sebe zbožňujem. A tak si to tu odpykávam ako Ja...









