close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Březen 2012

Daniel Goleman - Meditujíci mysl

31. března 2012 v 23:00 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Na túto knihu som sa veľmi tešila, teda ako si ju prečítam. Ale nebolo to celkom to, čo som od nej očakávala. Hľadala som skôr knihu, z ktorej sa viac dozviem o technike meditácie. Autor sa skôr venuje ponímaniu meditácie v rôznych náboženstvách a porovnáva ich. Je to tiež zaujímavé čítanie, no mňa zaujíma niečo iné. Kapitola o psychológii meditácie ma zaujala o trochu viac. Tiež kapitoly o vplyve meditácie na fyzické i psychické zdravie ľudí. Už len preto by som chcela začať s meditáciou. Ku koncu knihy autor uvádza aj pár techník meditácie, ale dosť v skratke. Takže ak vás zaujíma meditácia v rôznych náboženstvách, určite si knihu prečítajte. Ale kto hľadáte návody na to, ako meditovať, radšej zvolte inú knihu. Na začiatku som si ani nebola istá, či knihu dočítam, pretože prvé kapitoly boli pre mňa skutočne ťažké, neustále som sa musela sústrediť na to, čo čítam, inak som sa v tom stratila. I tak som občas vôbec nechápala o čom čítam.


Adele

31. března 2012 v 22:46 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik
Po vianociach som sa pochválila s novým cd, ale ešte som sem nedala žiadne obľúbené songy z neho. Tak som to napravila! :)






Agharta

31. března 2012 v 22:04 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Asi sa nenájde nikto, kto by ešte nepočul o bájnej Atlantíde. Rozprávanie o bájnych ríšach väčšina ľudí považuje za mýty. Našťastie sa nájdu aj takí, ktorí týmto "rozprávkam" veria a vydajú sa hľadať stratené svety. Legenda o ríši menom Agharta má niečo spoločné aj s bájnou Atlantídou, o tom sa dočítate neskôr.
Zmienky o podzemnom svete nájdeme skoro v každej kultúre, na všetkých kontinentoch. A zdá sa, že to nie je len fantázia. Tento svet mohol existovať, dokonca možno ešte jestvuje. Veľa legiend o bytostiach z podzemia nájdeme u Tibeťanov, Rimanov, Babylončanov a Sumerov. Sú tieto staré príbehy iba výmysľami alebo sa za nimi skrýva viac?

Do začiatku 20. storočia sa o tejto legende príliš nehovorilo. Zmenilo sa to, keď ľudia začali nachádzať vstupy do podzemia a jaskýň. Tieto jaskyne sa odlišovali od ostatných. Vedie z nich veľa podzemných chodieb a niektoré majú aj niekoľko sto kilometrov. A tiež je isté, že ich musel niekto vytvoriť. V mongolskej púšti bola objavená jaskyňa Cagan Delyn Aguj. V roku 1955 tu pracujú ruskí politickí väzni (má tu byť povrchový lom na fluorit) a ťažobná jama sa prepadla do neznámeho jaskynného systému. Dol je však po tomto incidente opustený a žiadny výskum sa nekoná. O jaskyni sa však začali šíriť rôzne povesti, čo prilákalo veľa zvedavcov. Partia chlapcov sa na toto miesto vybrala, svietili si iba jedinou sviečkou. Dostali sa dosť ďaleko, no tiež ich dobehol strach, a tak sa vrátili naspäť. Predpokladá sa, že chodba pokračuje ďalej 120 km na západ a ústi v ďalšej jaskyni Šarchan Aguj. A toto zďaleka nie je jediný prípad. Veľa takýchto vchodov do akéhosi podzemného systému chodieb nájdeme v Južnej Amerike, Tibete, Egypte, Veľkej Británii, Fráncuzsku, dokonca nejaké majú byť aj na Slovensku či v Čechách. V Južnej Amerike je ich však asi najviac. Tiež je tu mnoho svedectiev o stretnutí s tajomným národom žijúcim pod zemou. Niektoré kmene na tomto území sú známe legendami, podľa ktorých ich predkovia pochádzali práve z podzemnej ríše. Kto sú však tieto bytosti skrývajúce sa pod zemou? Mnohí výzkumníci sa domnievajú, že by mohlo ísť o Atlanťanov, ktorým sa podarilo sem uniknúť pred zánikom ich ríše. Pre objaviteľov bolo dlho záhadov, prečo v týchto chodbách a podzemných priestoroch nachádzajú staré veci typické skôr pre predchdádzajúcich obyvateľov Ázie či Egypta. A tak vznikla zaujímavá teória, že tieto chodby mohli spájať Atlantídu s Južnou Amerikou, Afrikou a Áziou. Tajomné vchody sú nachádzané aj v Egypte, no asi najzaujímavejší je Tibet. Hlavný vchod do ríše Agharty by sa mal nachádzať práve niekde tu. Nicholas Roerich sa domnieva, že by to malo byť v Lhasa, čo je hlavné mesto Tibetu. Tibetskí lámovia zdá sa vedia o Agharte veľa, ale sú zaviazaní mlčanlivosťou. Najviac informácií o Agharte nám priniesli výskumy a diela Ferdinanda Ossendowskeho a Nicholasa Roericha.

Vo výpovediach ľudí, ktorí vraj tieto podzemné chodby navštívili, nájdeme veľa spojitostí. Všetci sa zhodujú, že dole nebola tma ako by sme predpokladali. Má tu svietiť akési zelené svetlo, ktoré pomáha rásť rastlinám a vraj predlžuje ľudský život. Tí, ktorí mali to šťastie stretnúť sa s podzemným národom, hovori a o veľmi inteligentných bytostiach podobných človeku. Tieto stvorenia však žijú v mieri. Majú ovládať omnoho vyspelejšie technológie ako my. Majú obrovské znalosti a ovládajú tajné sily. Dokážu uvoľniť silu "vril", ktorá všetko poháňa a má sa nachádzať v každom z nás. Hlavné mesto Agharty sa nazýva Šambhala. Ľudia žijúci v podzmnej ríši majú i dnes občas navštíviť zemský povrch. No jedno proroctvo vraví, že nam raz odhalia svoju existenciu. "Materializmus na Zemi bude zničený, národy sveta budú viesť hrozné boje a na vrchole krviprelievania v 2029, začnú ľudia Agharty vychádzať z jaskyní", tak znie proroctvo. Rok 2029 je už relatívne blízko, takže nám zostáva iba čakať. Ďalšia otázka však je či prídu obyvatelia Agharty v mieri. Nesmieme zabúdať, že sú omnoho vyspelejší a ich počet sa odhaduje na niekoľko miliónov, takže by pre nás mohli predstavovať aj hrozbu.

Možno sa nám raz podarí objaviť bájnu ríšu Agharty a všetky jej tajomstvá. Aj keď mi celé rozprávanie o podzemnom svete príde príliš fantastické, kladiem si otázku, a prečo by aspoň niečo z toho nemohla byť pravda? Bolo by skutočne zaujímavé, keby sme pod zemským povrchom našli národ inteligentných bytostí. Myslím, že existujú dôkazy, že niekedy podzemný národ existoval, aj keď možno už nie je. Zatiaľ však Agharta zostáva legendou.


Victorian fashion

24. března 2012 v 21:55 | Gracia Deborah MayFair |  Viktoriánska éra
Móda viktoriánskej éry sa nesie v znamení elegancie. Oblečenie bolo síce často nepohodlné a nepríjemné, no pritom dekoratívne. Konečný výsledok bol však očarujúci. Veľa dievčat by si aj dnes oblieklo nejaký z vtedajších modelov šiat s nadýchanou sukňou.V móde boli volániky, stuhy a rôzne strapce.

Obliekanie žien
Prvým bodom pri obliekaní bolo spodné prádlo, čo bola akási beztvará košeľa siahajúca skoro po kolená. Na to prišiel korzet so zadným šnurovaním a spodničky. Pre nadýchaný vzhľad sukní sa nosilo veľa spodničiek a tiež to záležalo aj od ročného obdobia. Zredukovať počet spodničiek pomohla aj spodnička s obručou alebo krinolína. Pri navliekaní krinolíny ste však potrebovali pomoc najmenej ďalších troch ľudí a mnohokrát sa stalo, že dievča zomrelo, keď jej nejaká z častí krinolíny prepichla životne dôležitý orgán. Až na to si obliekla dáma šaty. Dĺžka sukne bola určená podľa veku. Správnu dámu by ste nikdy na ulici nevideli bez rukavíc, klobúka alebo slnečníka. Slnečníky mohli mať na sebe čipku a strapce. Zvykli nosiť rôzne čepce, ktoré boli farebné a mohli byť ozdobené stuhami, ale i kvetinami. V móde boli drobné kabelky z farebných guliečiek. Ďalším doplnkom boli dlhé šály, niektoré merali aj 11m.




Obliekanie mužov
Základom bol kabát, vesta a klobúk. Vesty boli väčšinou z hodvábu a v rôznych farebných prevedeniach. Klobúky boli tiež mnohých štýlov, niektoré boli vhodné na každodenné nosenie, niektoré na večierky alebo spoločenské akcie. Viktoriáni nosievali niekoľko druhov kabátov. Kabát, ktorý bol vzadu dlhý asi po kolená a vpredu kratší bol vhodný na večierky a všeobecne do spoločnosti. Populárny bol i kabát pripomínajúci svojim tvarom vrece. Ten bol vhodný na cestovanie, každodenné nosenie, ale aj obchodné rokovania. Nohavice sa nosili s vyšším pásom ako dnes. Tiež na nich mohli byť rôzne vzory alebo prúžky. Muži tiež nosili traky, väčšinou kožené. Keďže vtedy sa nedalo prať tak často ako teraz, na košeli nosili muži niečo ako "podbradník", ktorý zakrývali škvrny na košeli. Rôznorodé boli aj kravaty. Väčšina mužov nosila vo vrecku vesty hodinky, zriedkavosťou neboli rukavice a ani palička.


Citáty

21. března 2012 v 21:08 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Pár citátov, pretože dobré citáty zbožňujem...

"Veľké šťastie kričí, no veľká bolesť je nemá."
Descartes

"Chcel by som mať kvapku šťastia alebo plný sud rozumu."
"Najväčším šťastím človeka je, ak môže žiť pre niečo, pre čo by bol ochotný zomrieť."
Honoré de Balzac

"Čas si od nás vyžiada všetko, čo nám dal."
Romy Schneider

"Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy ti nedovolia uvidieť hviezdy."
"Priateľ je človek, ktorý pozná melódiu tvojho srdca a zaspieva ti ju, keď ju tvoje srdce zabudlo."
Albert Einstein

"Šťastný je ten, kto má priateľov a smie byť priateľom iných."
Adalbert Ludwig Balling

"Človek zomiera toľkokrát, koľkokrát stratil priateľov. "
Francis Bacon


21. 3. 2012

21. března 2012 v 20:54 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Ozývam sa po celej večnosti, aspoň mám pocit, že ten čas tak rýchlo uteká. Veľa sem toho v poslednej dobe nepridávam, lebo niet času. I keď nápady by sa našli. V poslednej dobe je pre mňa všetko únavné. Možno preto, že sa skoro nikdy nevyspím. Už asi dva týždne sa budím už o pol tretej ráno, ak nie skôr. A keď idem spať o štvrť na jednu, tak som potom celý deň o ničom. Dnes som konečne spala do šiestej ráno. :) Na druhej strane mám teraz čas čítať knihy. Mám ich veľa rozčítaných z knižnice, ale tiež veľa nových kníh, čo som si kúpila v poslednom období. Už ich síce fakt nemám kam dávať, ale aj tak ich musím kupovať. :P Už som si to raz zakázala, no i tak stále nakupujem. Niekedy rozmýšľam, ako bude vyzerať môj domov. Knihy, samé papiere s poznámkami a notesy, porcelánové bábiky. A niekde snáď nájdem miesto aj pre seba. :D Už sa neviem dočkať ďalších prázdnin. Ja viem, minulý týždeň sme mali jeden deň voľno kvôli maturitám, ale ja potrebujem ďalšie voľné dni. V škole je to hrozná nuda, občas si musím držať oči dokorán, aby som nezaspala. :P Niektoré predmety sú skutočne strata času. :/ A suplované hodiny! Koľko by som toho mohla spraviť doma a namiesto toho tam musím sedieť a nudiť sa. Našťastie, skoro vždy si beriem do tašky aj nejakú knihu alebo časopis. Kúpila som si akurát dnes Enigmu, moc ma nepotešili, že znova dvihli cenu. Už som však zvyknutá si ju každý mesiac kúpiť a vždy tam nájdem niečo, čo ma zaujme.
No tak to je kratší súhrn posledných dní.


Regresná terapia

10. března 2012 v 21:25 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Nevysvetliteľné bolesti, depresie, fóbie a psychické problémy, to sú jedny z problémov, ktoré môže vyriešiť tento druh terapie, keď ostatné spôsoby liečby zlyhávajú. Veľakrát trpíme fóbiami a nemáme tušenia, z čoho vlastne vznikli. Odpoveď vám môže pomôcť nájsť návrat do minulého života.

U nás nie je tento druh terapie veľmi zaužívaný, samotná viera v reinkarnáciu je nízka. I keď je pravda, že čoraz viac ľudí hľadá cestu k duchovnu a tým sa dostávajú aj ku viere v reinkarnáciu. Viera však pri tomto spôsobe liečby nie je potrebná, pomáha veriacim i skeptikom. Mnohí psychoterapeuti nevedia vysvetliť, ako to funguje, no pre nich je podstatný fakt, že pomáha. Regresia neznamená len návrat do minulého života, môže to byť aj cesta za spomienkami z vášho raného detstva. Tie si zvyčajne nevieme vybaviť, ale ony zostávajú v našom podvedomí a môžu nás ovplyvňovať. Aj také problémy ako neschopnosť prestať fajčiť či schudnúť môžu byť následkom udalosti z nášho minulého života. Veľa fajčiarov zistilo, že v jednom z ich minulých životov boli závislí na nejakej návykovej látke. Potom sa im často podarí prestať zo dňa na deň s cigaretami. Je prirodzené, že tento spôsob liečby je vyčerpávajúci, najmä psychicky. Je to emocionálne nabitý zážitok. Subjekty v ňom prežívajú veselé i smutné okamihy zo svojho minulého života, niektorí si pritom aj poplačú.

A ako vlastne takáto terapia prebieha? Psychoterapeut nechá pacienta uvoľniť sa pomocou dychových cvičení a uvedie ho do hypnózy. Dáva mu pomocné otázky, aby sa dostal presne k tomu okamihu, kde vznikol jeho prolém. Terapeut môže odpovede subjektu aj nahrávať alebo si ich zapisovať. Niektoré subjekty si totiž po prebudení nič nepamätajú. Terapeut subjekt upozorní, že zo svojho minulého života si neponesie žiadne následky a potom ho môže prebudiť. V málo prípadoch je potrebné regresiu zopakovať, inak problém zvyčajne mizne už po prvej regresii. Môže sa stať, že vo svojom minulom živote stretnete osobu, ktorú poznáte aj v terajšom živote. Môže to byť niektorí z príbuzných alebo niekto z vašich priateľov. Možno ste už niekedy k niekomu od prvej chvíle pociťovali sympatiu či antipatiu, i keď ste ho videli prvýkrát v živote. Asi ste sa už stretli v jednej z predchádzajúcich existencií. To isté platí o miestach, kde ste sa ocitli po prvý raz a máte pocit, že už to tam poznáte.

V prípade tejto liečby existujú aj výnimky, teda subjekty, ktoré by nemali túto terapiu podstupovať. Ide najmä o deti a adolescentov, tiež staršie osoby. Do tejto skupiny patria aj ľudia emocionálne vyčerpaní alebo psychicky labilní. Dnes už poznáme metódy ako sa dá previesť regresia aj bez použitia hypnózy. V niektorých prípadoch si dokonca človek spontánne spomenie na detaily zo svojej minulej existencie. Zistiť niečo o svojom minulom živote je iste veľmi vzrušujúce, ale zároveň je na tom i niečo desivé. Človek netuší, čo môže čakať. Veci, čo uvidíme sa nám nemusia páčiť. Láka ma predstava, že by som zistila, ako žila moja duša predtým. Jediné, čoho sa bojím je to, či neuvidím niečo hrozné. Iste by to však bol zaujímavý zážitok a možno by som zistila, kde sa nabrala moja fóbia z injekcií a bolesti hlavy. S tými injekciami mi to skutočne totiž nejde do hlavy, v živote som nezažila žiadnu negatívnu skúsenosť s injekciami. Vždy je to úplne bezbolestné a ja sa i tak tak hrozne bojím. Určite by som si to niekedy chcela vyskúšať. Je možné, že to upevní moju vieru v reinkarnáciu. Tiež by ma zaujímalo, ako sa žije ľuďom, ktorým sa spomienky vrátia spontánne, či z toho nemajú trochu chaos.


Kent M. Keith - Paradoxné prikázania

3. března 2012 v 22:09 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Takto určite ste si všimli, že v poslednej knihe čítam veľa kníh o zmysle života, životnej filozofii, viera a podobne. Toto je tiež jedna z podobných kníh, ktorá má dať návod na to, aby náš život bol plnohodnotný a zmysluplný. Pôvodne toto dielo vyšlo v roku 1968 ako príručka pre študentských lídrov. No o knihu začal byť oveľa väčší záujem, a preto sa ju rozhodol vydať tak, aby bola dosupná všetkým. Táto kniha je vlastne manifest hlásajúci dobro a lásku k ľuďom. Autor vytvoril 10 prikázaní, ktoré z vás spravia dobrého človeka a váš život v súlade s nimi sa stane plnohodnotným. Stať sa morálnym a správnym človekom nie je určite jednoduché a stojí to aj kus práce a námahy. Výsledok však určite stojí za to. Kniha sa veľmi ľahko číta a je navyše tenučká. Ja som ju včera prečítala asi v priebehu jednej hodinky. Veľmi sa mi páčila a určite si tieto prikázania niekde napíšem. Nie som si istá, či dokážem dodržovať všetky, ale aspoň ma budú trochu v živote usmerňovať. Je fajn vedieť, že na svete je ešte množstvo dobrých ľudí. Niekedy je ťažké tomu uveriť, ale našťastie je to tak. :)

Tu je 10 paradoxných pravidiel:
  1. Ľudia sú nelogickí, nerozumní a sebeckí. Napriek tomu ich milujte.
  2. Ak konáte dobro, obinia vás zo sebeckých pohnútok. Napriek tomu konajte dobro.
  3. Ak ste úspešní, získate falošných priateľov a ozajstných nepriateľov. Napriek tomu sa usilujte o úspech.
  4. Dobro, ktoré dnes vykonáte, bude zajtra zabudnuté. Napriek tomu konajte dobro.
  5. Čestnosť a úprimnosť vás robia zraniteľnými. Napriek tomu buďte čestní a úprimní.
  6. Najväčších hrdinov s najvyššími ideálmi môžu zastreliť aj najmenší človek s najnižšími ideálmi. Napriek tomu majte najvyššie ideály.
  7. Ľudia cítia so smoliarmi, ale nasledujú iba víťazov. Napriek tomu bojujte za smoliarov.
  8. To, čo roky budujete, môže byť za noc zničené. Napriek tomu budujte.
  9. Ľudia potrebujú pomoc, ale ak im pomôžete, môžu na vás zaútočiť. Napriek tomu pomáhajte.
  10. Dajte svetu to najlepšie, čo je vo vás, a on sa vám obráti chrbtom. Napriek tomu dajte svetu to najlepšie, čo je vo vás.


Emanuel Swedenborg

3. března 2012 v 21:38 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
I keď táto osobnosť v našich končinách nie je príliš známa, tento švédsky učenec má na konte množstvo fascinujúcich prác. Napísal práce o metalurgii, fyzike, matematike, ale aj o vesmíre, náboženstve a živote po smrti. Najzaujímavešie sú pre nás jeho mystické zážitky a teologické dielo. Mnohí ho poznajú najmä v súvislosti s tézami o anjeloch. Tento švéd by určite nemal zapadnúť do zabudnutia, pretože jeho diela sú pre nás stále prínosom.
Emanuel Swedenborg sa narodil 29. januára 1688 v Stockholme ako tretie dieťa Jespera Swedeberga a Sáry Báhmovej. Jeho otec bol profesorom teológie na univerzite v Uppsale a dekanom v tamojšej katedrále. Matka zase pochádzala z bohatej rodiny a mala vplyvných príbuzných. Keď sa jeho otec stal biskupom, kráľovná Ulrika Eleanora jeho rodinu povýšila do šlachtického stavu. V 11 rokoch sa Emanuel dostal na univerzitu v Uppsale. Vyštudoval tu filozofiu, právo, matematiku a jazyky (gréčtina, hebrejčina). Najviac ho zaujímala prirodzenosť ľudskej duše. Počas svojej vedeckej kariéry vydáva množstvo prác k rôznym vedeckým a technickým otázkam. V priebehu svojich ciest do zahraničia sa venoval ďalšiemu štúdiu. A to kozmológii, fyziológii, anatómii, ekonomike, politike, metalurgii, mineralógii a chémii. Swedenborgove objavy nám priniesli základy zmyslovej a nervovej psychológie. Aj vďaka nemu dnes vieme viac o funkcii žliaz.
Vo svojich 55 rokoch sa začína jeho kontakt s duchovným svetom. V mladom veku si vyvinul prístup k meditácii, ktorá hraničila s tranzom. Vtedy ešte ani netušil, aké schopnosti sa u neho objavia neskôr. V tomto období mával často sny, v ktorých sa stretával aj s mŕtvymi, napríklad so svojím otcom. Boli to jeho prvé kontakty s anjelmi a duchmi. Postupne sa jeho sny približovali vedomému stavu. Dokonca je schopný predpovedať udalosti alebo opísať priebeh udalosti, ktorá sa odohráva ďaleko od miesta jeho výskitu. Jeho najznámejšie videnie sa vzťahuje na požiar v Stockholme. V čase, keď požiar vznikol, Swedenborg sa nachádzal 400 km od tohto miesta. Na túto diaľku dokázal opísať priebeh požiaru do poslednej podrobnosti. Všetky jeho schopnosti a skúsenosti boli iba prípravou na niečo omnoho väčšie. A teraz sa dostaneme k udalosti, ktorá ho primela k tomu, aby napísal dielo Nebeské tajomstvá.
Swedenborg sa nachádzal v Londýne a na večeru sa zastavil v jedno z hostincov. Tu sa však stalo niečo zvláštne, vytvorila sa pred ním hmla a za chvíľu sa z nej zhmotnila postava muža. Tá k nemu prehovorila: Nejedz toľko. Hmla zmizla a miesto zostalo prázdne. Po tomto incidetnte sa ponáhľal rýchlo domov. No keď si lahol spať, ten istý muž sa mu zjavil vo sne. Predstavil sa ako Pán Boh, poprosil ho, aby ľuďom vysvetlil duchovný význam Písma. Potom prišlo niečo zaujímavejšie, dovoli mu nahliadnúť do pekla i neba, kde spoznal veľa známych tvárí. Sám Swedenborg peklo a nebo opísal ako stav mysle. Neexistuje horúce peklo s čertami, tak ako neexistuje nebo na modrom obláčiku, je to iba niečo v našej mysli.
Nasledujúce skúsenosti a zážitky z duchovného sveta sú zaznamenané v jeho knihách. Prišiel tiež s teóriou o anjeloch. Tvrdil, že anjelom sa môže stať každý z nás. Každý anjel si vraj musel prejsť ľudským životom a zomrieť, až potom sa stal touto nebeskou bytosťou. Často sa našimi strážnymi anjelmi stávajú zosnulí príbuzní a priatelia, ale aj tí z minulých životov. Podobný názor má aj Raymond Moody.
Jeho prvou teologickou prácou sa stali už spomínané Nebeské tajomstvá. Kniha vyšla v roku 1749. V tejto knihe sa dozvieme o duchovnom zmysle kníh Genesis a Exodus. V diele popisuje aj udalosti, ktoré zažil v duchovnom svete. O dušiach zo Zeme píše vo svojom diele Zem vo vesmíre. Duchom a anjelom sa venuje v knihe V nebi a pekle.
Je zarážajúce , že kresťanská cirkev o jeho diela nemá veľký záujem. Napriek tomu, že nebolo v jeho záujme vytvoriť novú cirkev, z jeho učenia jedna vznikla. Nazýva sa Cirkev nového Jeruzalema alebo Nová cirkev. Vo veľkom sa inšpirovala Swedenborgovými myšlienkami. Cirkev bola založená až po jeho smrti, pretože on žiadnu založiť nechcel, v jeho umýsle bolo spojiť všetky existujúce cirkvi.
Táto významná osobnosť zomrela 29. marca 1772 v Londýne. V roku 1909 boli jeho pozostatky prevezené do Švédska a sú uložené v uppsalskej katedrále. Celý jeho život príde človeku neuveriteľný. Bola to osoba, ktorá toho ľudstvu veľa priniesla a jeho diela nám majú čo povedať i dnes.

claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz