To, ako ste žili, záviselo najmä od toho do akej sociálnej triedy ste patrili. Môžeme začať tými najchudobnejšími. Tí, ktorí nemali ani prácu, ani domov, žili v chudobincoch. Bolo to veľmi deprimujúce žiť na tomto mieste. Ľudia museli nosiť rovnaké uniformy, aby sa ich na ulici dalo rozpoznať, takže každý vedel, že sú z chudobinca. Celý deň sa tu pracovalo, zvyčajne to boli veľmi nepríjemné alebo veľmi ťažké práce. Pracovali tu aj deti. Rodiny boli oddelené, čiže nežili spoločne. Jedlo tu tiež nebolo bohvieaké, na raňajky zvyčajne dostali chlieb so syrom a to isté i na večeru. Raz za čas namiesto toho mali kašu. Na obed si "pochutili" na ryži a zelenine, výnimočne dostali aj mäso. Tiež museli dodržovať množstvo pravidiel. Napríklad nesmeli robiť hluk, ak bolo prikázané byť ticho. Za hluk sa považovalo, aj keď ste sa rozprávali, aj v prípade, že iba sám so sebou. Potrestaní ste boli, ak ste boli v inej časti budovy bez povolenia, alebo ste nespravili svoju prácu. Chudobinec bol postrachom pre všetky deti a chudobné rodiny. V chudobincoch deti často zomierali na šarlach, detskú obrnu a TBC.

Veľmi ťažký život mali aj chudobné rodiny a rodiny žijúce na ulici. Nielen rodičia museli pracovať, ale aj malé deti. Pre ich zamestnávateľov to bolo výhodné, pretože deti mali menšie výplaty. Často robili veľmi ťažké práce, pri ktorých mohli kedykoľvek prísť k zraneniu alebo dokonca zomrieť. Keď pracovali ako kominári, používali ich vo veľmi úzkych komínoch, kde sa dospelí nedostal. Niekedy sa stávalo, že sa dieťa zaseklo a zadusilo sa. Ak sa dostalo von, malo zranené kolená a ruky. V továrňach deti čistili stroje, no to všetko za chodu prístroja. Veľa deti pritom prišlo o prsty alebo ich vtiahol stroj a zomreli. Deti pracovali aj v uholných baniach, kde prichádzalo k najviac úrazom. Množstvo detí zomrelo pri výbuchu alebo bolo rozmliaždené povrchovým vagónom. V baniach bolo od roku 1847 zakázané zamestnávať deti do 10 rokov a v továrňach platil zákaz od roku 1833, že tu nesmeli pracovať deti do 9 rokov.

Každá rodina (prirodzene okrem chudobných rodín), mala nejaké služobníctvo. Najdôležitejší bol kuchár a čašník. Komorník otváral dvere návštevám, kuchár sa staral o dostatok jedla a slúžky sa starali o čistotu v domácnosti. Väčšina služobníctva žila svoj rodinný život s rodinou, pre ktorú pracovala. Táto práca bola dosť populárna, pretože ste mali zaobstarené ubytovanie, stravu a šatstvo.
V tomto obbodí bol rodinný život veľmi dôležitý, rodina mala väčšinou okolo 5-6 ľudí. Hlavou domácnosti bol otec. Každý člen rodiny musel poznať "svoje miesto". Otec bol zvyčajne prísny a nikto mu nesmel ovrávať. Deti ho oslovovali "sir". Matka sa vôbec nemusela starať o varenie, pranie alebo upratovanie. Jej úlohou bolo naplánovať večeru, udržiavať vzťahy s priateľmi. Výchova bola veľmi dôležitá, rodičia sa snažili, svoje deti vychovať tak, aby rozoznávali rozdiel medzi zlom a dobrom. Ak spravilo niečo zlé, potrestané bolo "pre jeho dobro".

Do roku 1891 bolo školstvo platené. V tomto období sa prišlo s myšlienkou, že do školy boli mali chodiť všetky deti, aj tie chudobné. Bohaté deti sa zvykli učiť doma do svojich 10 rokov a potom odišli na školu. Dievčatá sa učili iba doma s vychovávateľkou. Veľa škôl vybudovala cirkev. Vo vtedajšej škole bolo v jednej triede aj 70-80 žiakov a učitelia boli veľmi prísni. Deti sa učili najmä čítať a písať, raz do týždňa mali aj zemepis, dejepis a spev, dievčatá sa učili šiť. Každý školský deň sa začínal modlitbou a potm sa učilo od 9 do 12 doobeda. Zvyčajne sa deti odišli najesť domov a vrátili sa na poobedňajšie vyučovanie od 2 do 5 večer.

Vďaka rozvoju, ktorý Veľká Británia zaznamenala v tomto období a železniciam, začali chodiť rodiny na dovolenky. Populárna sa stala aj literatúra, medzi najobľúbenejších autorov patrili Charles Dickens, Robert Lewis Stephenson a HG Wells. Oveľa viac sa začalo chodiť tiež do divadla. Toto obdobie je známe svojou morálkou. Každý váš prešlap sa ihneď rozniesol a mohli ste očakávať výsmech. Personál v domoch sa občas mohol s povolením večer zabaviť spolu so svojimi zamestnávateľmi. No hneď ráno sa jeho nadriadení zmenili na rovnako prísnych ako predošlý deň ráno.
Život bohatých ľudí a rodín strednej triedy bol veľmi ľahký, dalo by sa povedať, skoro rozprávkový. Narozdiel od nich, život chudobných rodín a detí bol veľmi ťažký. Tieto sociálne rozdiely boli počas tejto éry obrovské.









Chtěli byste zvýšit návštěvnost na just-little-dead-lolita.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks