V roku 1971 tím vedený psychológom Philipom Zimbardom vytvára v pivničných priestoroch Stanfordskej univerzity napodobeninu väznice. Pomocou inzerátov hľadá dobrovolníkov do jeho experimentu. Prihlási sa 75 ľudí a z toho sú vybraní 24. Z 12-tich z nich spravia väzňov a zvyšných dvanásť dozorcami. Tím vybral iba psychicky vyrovnaných a bezproblémových jedincov. Do väznice nastúpili 7 väzni a 7 dozorcovia, ostatní sú náhradníci. Zmyslom celého experimentu bolo zistiť, ako sa budú správať normálni zdraví ľudia, ak im pridelíme role. Väčšina z nás si pomyslí, že by sa správali ako obyčajne. No výsledok je omnoho šokujúcejší.
14. augusta 1971 sa uskutoční nástup trestancov do väzby. Všetko bolo veľmi dobre premyslené, zatknutí sú v blízkosti svojich domovov a so zaviazanými očami sú prevezení do provizornej väznice. Tu sú fotografovaní, odoberú sa im odtlačky prstov, sú vyzlečení a musia sa podrobiť osobnej prehliadke. Väzni dostávajú hrubé haleny a nemajú povolené nosiť spodné prádlo. Namiesto oholenia hlavy majú na hlave natiahnutú nylonovú pančuchu, aby bola potlačená ich identita. Dozorcovia dostanú unifotmu, obušok a slnečné okuliare. Potom sa určia pravidlá:
- fyzické násilie je zakázané
- počas doby odpočinku, mimo celu, po zhasnutí svetiel a pri jedení nemôžu väzni rozprávať
- väzni sa oslovujú pridelenými číselnými kódmi, dozorcov oslovujú "pán nápravný dôstojník"
Dozorcom povolia po smene odísť domov. Hneď v prvú noc sa však ukáže, ako sa vžili do svojej role. O pol tretej v noci zobudia trestancov pod zámienkou sčítania. Tieto nástupy zopakovali aj párkrát za noc a vždy sa spájali s ponižovaním väzňov. Väzni spočiatku nebrali zmenu v správaní dozorcov veľmi vážne, ale na druhý deň sa vzbúria, zabarikádujú sa vo svojich celách. Dozorcovia na nich zoberú hasiace prístroje. Za trest väzňov vyzlečú a zoberú im postele. Len traja, ktorí sa vzbury nezúčastnili dostali privilegovanú celu. Dostávajú lepšie matrace, jedlo a lepšie sa s nimi zaobchádza. Dozorcovia úplne zabúdajú, že v normálnom živote sú rovnocenní väzňom. Trestanci smú na toaletu iba s povolením. Dozorcovia sa s väzňami zahrávajú a štvú ich proti sebe. Jeden z trestancov musí byť vymenený potom ako sa rozbehol hlavou oproti stene. Dozorcovia sa s každou hodinou menia. Niektorí vo väzení trávia všetok svoj voľný čas a ponižujú väzňov. Stále vymýšľajú nové spôsoby, ako im ubližovať. Každú chvíľu vymieňajú väzňov, pretože tí to už nezvládajú. Zdá sa, že si vôbec neuvedomujú, že po celý čas majú možnosť od experimentu odstúpiť! Po 6-tich dňoch si Zimbardo uvedomil, že je to už skutočne neúnosné, a tak experiment predčasne ukončil. Je neuveriteľné, ako sa z obyčajných ľudí, ktorí nemajú nijaké saditistické sklony, stali zvrátené beštie. Tento experiment poukazuje na to, ako sa človek pod vplyvom moci dokáže zmeniť. Zdá sa, že krutosť jedinca nie je daná jeho povahovými vlastnosťami. V tyrana sa môže zmeniť každý z nás.
Zimbardo priznáva, že sa mu experiment vymkol z rúk. Tiež sa nechal pohltiť dianím vo väznici a iba nečinne sledoval situáciu, i keď mal už dávno zasiahnúť. "Ľudská myseľ má moc vytvoriť nebo z pekla alebo peklo z neba", takto začína jedna zo Zimbardových kníh venovaná zlu. Ľudia sa nerodia zlí alebo dobrí, vplýva na nás prostredie a situácie, do ktorých sa dostávame. Každý si myslí, že by takýchto krutostí nebol schopný. No čo by sa stalo, keby sa vám do rúk dostala moc? Ste si istý, že zostanete rovnaký?










=D ja som vždy chcela byť väzenský dozorca,... haha =D by som bola sadista najhrubšieho zrna.