close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

12. 1. 2012

12. ledna 2012 v 17:35 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Konečne som našla trochu času na to, aby som sem nakukla a niečo porobila. :) V škole je to momentálne horor, celá náplň mojich dní je škola a učenie sa. Našťastie, onedlho to skončí a ja budem môcť zas spomaliť a venovať sa aj ostatným veciam, ktoré ma bavia. Akoby to nestačilo, som stále nenormálne unavená. Zaspala by som hocikde, prisahám. A to chodím spať o desiatej už. :P Chcela som si dať nejaké predsavzatia do nového roka, no nakoniec som na to aj zabudla. Vlastne je to na nič. Načo si budem dávať predsavzatie, ktoré viem, že nesplním. Všetko treba nechať plynúť a spolahnúť sa na kamaráta menom Osud (síce občas mu treba pomôcť). Stále tak rozmýšľam, jeden z mála predmetov, ktoré ma celkom bavia, dejepis, nám neustále odpadáva. Je to skutočne ako za trest. Na dejepis sa občas aj celkom teším, beriem ho ako takú oddychovku. Všetko sú to vlastne len staré príbehy. Jediné, čo človek musí je počúvať. Ani mi nerobí veľký problém naučiť sa dejepis, akurát roky sa musím učiť. Inak si z toho stačí spraviť rozprávku. :D

Prednedávnom som dostala nápad, že si spravím na blogu viktoriánsky rok. To znamená, že každý mesiac pridám nejaký článok, ktorý sa bude týkať viktoriánskej éry. Asi budem čerpať z môjho minuloročného projektu na dejepisa pravdaže z internetu. Nápady by boli a pozerám, že je aj veľa zdrojov, tak už sa celkom teším. I keď ma veľmi nepotešilo, že všetko k tejto téme, čo som mala v počítači, mi mamina vymazala. To som mala chuť skočiť z okna, no nejak zvládnem, aj keď budem musieť všetko písať odznova.

S blížiacimi sa narodeninami sa už teším na nový denník. Mám taký zvyk, že si vždy 22. 1. spravím nový denník. Takže každý väčšinou obsahuje zápisy z jedného roka. I keď skutočne si tam píšem všeličo, všetky moje myšlienkové pochody, obľúbené citáty, texty obľúbených piesní a o ľuďoch, ktorých obdivujem alebo sa mi o nich jednoducho niečo páči. Keď si spätne čítam denník, vždy si všimnem tú jednu vlastnosť, schopnosť meniť názory z minúty na minútu. Fakt je, že normálne si to neuvedomujem, až keď to po čase vidím čierne na bielom. To mi pripomína, že už dlhšie zanedbávam svoju druhú bútľavú vŕbu, a to maca Strifyna. Neviem, prečo sa s ním rozprávať. Proste tá jeho tvárička ma láka k tomu, aby som mu porozprávala úplne všetko, čo sa okolo mňa deje. A pritom sa tak milo usmieva.... I keď je šibnutý, totiž je modrý, má ružové vlasy a namiesto pupku má ružovú mušličku.:) Ale je jedinečný, preto ho mám rada. :) No o mojej plyšovej rodinke by som vám mohla rozprávať dlho. :D

Dopracovala som sa k záveru, že ak chcem mať v mysli pokoj, musím raz navštíviť Amytiville. Jednoducho, keď začnem rozoberať všelijaké takéto vražy, nestačí mi z toho spraviť článok a poznámky pre seba. Ja chcem na to dojsť, chcem vedieť ako to bolo! Asi nebudem mať pokoj, kým sa k niečomu nedopracujem. To sa týka aj White House. Už mám toľko plánov do budúcnosti, len to všetko stihnúť. Keď sa chce, dá sa všetko! :) Dúfam... A to vraj myslím pesimisticky. Z každého strany počujem len: mysli pozitívne, zober si z toho to dobré, ale však to niekedy skutočne nejde! A ja mám svoj čierny pesimistický svet rada, aspoň je trochu realistický.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz