close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2012

Aleister Crowley

27. ledna 2012 v 21:25 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
"Rob to, čo robiť chceš", tak znie najznámejšie heslo tohto mága. Každý ma na neho iný názor, niektorí ho obdivujú, iní sa pri vyslovení jeho mena radšej prekrižujú. Osobne nepatrím ani do jednej z tejto skupín. Skôr ma zaujíma len to, čo Crowley mágii priniesol.
Edward Alexander Crowley sa narodil v roku 1875, keď zomrel Elifas Lévi. Považoval sa za reinkarnáciu nielen Léviho, ale aj Cagliostra, známeho mága Ewarda Kelleyho alebo Alexandra VI. Crowleyho otec bol fanatickým kazateľom a jeho výchova bola prísna konzervatívna, čomu sa Aleister vzpieral. V biblii si napríklad obľúbil všetky zlé postavy a najviac ho potešilo, keď ho matka nazvala "Hrozná Šelma 666".
V roku 1898 sa stal členom Zlatého Úsvitu. Súčasťou ich rituálov bolo napríklad aj meditovanie nad tarotovými kartami. Zvolil si meno Perdurabo, čo znamená vytrvám. V tomto spolku nájdeme viacero známych ľudí ako William B. Yeats, Bram Stokera či mystičku Evelyn Underhill. Jednou z popredných postáv spolku bol Samuel Liddel Mathers. Údajne mali proti sebe viesť magický boj. Aleister bol zpočiatku jeho oddaným žiakom, no neskôr sa postavil proti nemu. Crowley začal experimentovať s drogami a sexuálnou mágiou. Crowleymu jeho vyššie ja, ktoré nazval Aiwas nadiktovalo dielo Kniha zákona. V knihe spomínal, že je predurčený zničiť kresťanstvo a potom vybudovať vlastné thelemské náboženstvo. V roku 1907 založil magickú spoločnosť Strieborná hviezda. Okrem toho napísal publikácie o mágii, tarote a astrológii. Jeho najlepším dielom je Mágia (kniha štvrtá). Vytvoril román Mesačné dieťa (1929), napísal komentár k tarotu - Thovtova kniha (1944) a dielo Spoveď (1966). V roku 1912 sa dostal do magickej skupiny Ordo Templi Orientis (O.T.O.). Tento spolok bol založený v roku 1885 Carlom Kellnerom a Theodorom Reussom. Na verejnosti sa povrávalo hlavne o tom, že ich rituály mali mať príchuť drog, alkoholu a sexu. Čo nebolo vzdialené pravde, Crowley veril v osvietenie pomocou sexu.
V roku 1920 ocestoval Crowley na Sicíliu so svojou milenkou. Tu si pretvoril svoju vilu na thelemské opátstvo. Crowleyho spoločnosť však na seba pútala nežiadúcu pozornosť britskej tlače a talianske vlády. V roku 1923 bol Crowley vyhostený z Talianska. Potom sa mág závislý na heroine snažil zachrániť čo sa dalo. Potreboval peniaze a nových žiakov, no ani jedno neprichádzalo. Vrátil sa do Anglicka, kde v roku 1947 aj skonal.
Najviac nasledovníkov našiel až po smrti. Jeho obivovatelia sú väčšinou priťahovaní jeho okúzlujúcou skazenosťou. To však nie je jediný dôvod. Crowley nám priniesol nový pohľad na mágiu, preformuloval jej teóriu z psychologického hladiska inšpirujúc sa Freudom. Okrem mága bol Crowley skvelým šachistom, cestovateľom, básnikom, maliarom, pornografom a prozaikom.


Queen Mary

27. ledna 2012 v 20:54 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Tajomné zvuky a tiene, neznáme prostredie a zlovestné ticho. To všetko vystihuje strašidelné hotely. No čo poviete na strašidelný hotel na lodi?
Queen Mary neslúžila vždy ako hotel, brázdila moria vyše 30 rokov. Stala sa synonymom honosnosti a noblesy, no jej útroby skrývajú stopy mnohých nešťastí. Na loď sa zmestilo 2 000 pasažierov s 1 000-člennou posádkou. I keď v roku 1942, keď zúrila 2. svetová vojna a bolo potrebné prepraviť vojakov, musela poňať neuveriteľných viac ako 16 000 vojakov. Ľudia cestujúci 1. triedou skutočne nemali šancu sa nudiť. Na lodi sa nachádzal tenisový kurt, obrovský bazén, 3-podlažná jedáleň, turecké kúpele aj knižnica. Tento parník je tŕňom v oku najmä nacistom, ktorým sa nedarí ho potopiť. A ani sa im to nezdarí. Queen si však už sama nosila množstvo smoly.
V roku 1942 pri neopatrnom manévri loď narazila do krížnika Curacoa, ktorý oproti tomuto mohutnému telesu nemal šancu. Pokyny sú však jasné, parník nesmie zastaviť, na mori je neustále nebezpečenstvo. A tak parník necháva 338 ľudí zahynúť v chladných hlbinách. Len 99 cestujúcich sa podarilo zachrániť eskorte patriacej k parníku. V roku 1966 sa stalo ďalšie nešťastie pri skúške bezpečnostných prvkov. John Pedder sa na poslednú chvíľu pokúsil prebehnúť vodotesnými dverami. Tie ho však privrú a mladý muž zomiera v ich zovretí. Dodnes tu údajne vídať muža v modrých monterkách, síce tieto dvere by ste tu už nenašli. Najviac paranormálnych javov vás čaká pri bazéne. Má sa tu ozývať šplachotanie, objavujú sa mokré šlapaje a ženy v staromódnych kúpacích úboroch. Ale pozor! Bazén je už dlhú dobu vypustený! Mnohí sa domnievajú, že práve bazén je bránou, cez ktorú sem prenikajú duše mŕtvych. Na lodi môžete zažiť búchanie na stenách, kopanie, búchanie dverami, zmeny teploty, zvláštne pachy, smiech, vyzváňanie neexistujúceho telefónu... No málokto sa v noci odváži zostať v kabíne B340. V súčasnej dobe sa už ani nepoužíva. Za všetkým stojí udalosť z minulosti. V jedální je rušno, podáva sa večera. Pri stole sedí rodinka, no napätie by sa pri stole dalo krájať. Otec začne napádať členov rodiny. Posádka sa teda rozhodne, že ho zavrie na samotku, do kabíny B340. Všetko sa zdá byť v poriadku do chvíle, keď sa nad ním rodina zľutuje a príde ho navštíviť. Otec je ešte podráždenejší a v návale zlosti ubije svoju malú dcérku k smrti. Vraj tu zostala duša otca a jeho malej obete dodnes. Niekoľkokrát sa sem pokúšali dať koberec, no vždy ho ráno našli v kúte zrolovaný alebo dokonca roztrhaný.
Toto je iba malá ukážka toho, čo sa deje na tejto lodi. Je otázne, či nejde iba o obchodný trik. No myslím, že je pravdepodobné, že na mieste, kde sa odohralo toľko nešťastí, to zanechá nejakú stopu. Určite by som sa tam raz chcela ísť pozrieť. Podľa mňa sú samotné priestory Queen Mary strašidelné, takže by to mohol byť zážitok.


22 1. 2012

22. ledna 2012 v 18:25 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Tak je to tu, mám 17! A všetko stále rovnaké, no nevadí. To tak býva! :) Som rada, že všetko skúšanie mám za sebou a už sa teším na viac voľného času. Dostala som knihu Ako kresliť upírov. Budem sa teda snažiť niečo skúsiť nakresliť. Hlavne chcem nakresliť svoj prototyp upíra. Jednoducho, viem ho opísať do poviedky, ale chcem ho zväčniť presne tak ako ho vidím vo svojich predstavách. Som zvedavá, či sa konečne naučím kresliť. Mám pocit, že zo všetkých tvorivých činností mi práve kreslenie nikdy nešlo. Síce občas sa mi nejaký ten obesenec podaril.
Včera som bola vonku s priateľmi oslavovať. Celkom sme fajn ku koncu vymrzli, ale inak bolo dobre. Keď začalo pršať, išli sme ku kamoške. Tentokrát to bolo super! :) Dnes oslava pokračovala, ale v rodinnom kruhu. U nás doma sme skoro všetci januároví, takže sme oslavovali spoločne. Tatino je 10., mama 18., babka 20. a ja 22. Tento rok mám veľmi veľa plánov a nových nápadov. K tomu nové sily, takže vyzerá to super. Momentálne mám plné brucho, lebo som pred hodinou jedla tortu. Heej, trochu pomaly mi trávi. :D Keď si spomeniem, že zajta mám ísť do školy a vstávať. Ach jaj! :P No dobre, idem si teda ešte užiť zvyšok večera a vyvenčiť psa. :D Tchüss!



Viktoriánske domy

22. ledna 2012 v 17:53 | Gracia Deborah MayFair |  Viktoriánska éra
Mohli by sme si priblížiť, ako asi vyzerali domy viktoriánov. A to nielen zvonka, ale aj zvnútra.

Jedáleň
V každom dome sa musela nachádzať jedáleň. Bolo to miesto, kde sa rodina stretla ku koncu dňa. V tejto miestnosti sa nielen jedávalo, ale aj diskutovalo. Preto bol veľký dôraz kladený na jej výzdobu. Zvyčajne sa nachádzala na prvom poschodí domu. Ženy vedeli, že vo vkusne upravenej jedálni bude jedlo chutiť lepšie. Pri výbere príboru, stola a iných kusov nábytku a dekorácií im pomáhal časopis "Designer Standard". Nábytok zvykol byť masívny a boli to imitácie anglických a holandských modelov. Známe boli práce Sheratona a Chippendala, ktorí vyrazávali nábytok do kuchyne.


Knižnica

V tejto dobe platilo jedno pravidlo: každý bohatý človek musel mať špajzu a knižnicu. Táto miestnosť bola znakom toho, že ste kultivovaný a máte veľa financií. Knižnica bola zvyčajne útulná miestnosť s veľkým oknom, aby sem prúdilo množstvo svetla. Nesmel tu chýbať krb, pohodlné masívne kreslo, koberce. Knihy boli obyčajne v otvorených policiach, pretože sa tam hromadilo menej prachu. A samozrejme veľa, veľa kníh. K literatúre sa vrátim niekedy inokedy, to je na celý článok. Majiteľ tieto knihy ani nezvykol čítať, slúžili hlavne na ukážku jeho bohatstva. Zvykol tu len lenošiť na pohovke alebo čítať noviny. Väčší význam mala pre deti, pretože sa tu zvykli učiť. Mojím snom je dostať sa raz do takejto starej knižnice, i keď viem, že knihy,čo tam nájdem, ma asi až tak nezaujmú. Však by som si priniesla svoje a môžem sa nasťahovať. :)


Kúpeľňa
Pre viktoriánske kúpeľne boli typické vane a tzv. pazúrmi. To sú tie vane s nožičkami. Ale najlepší bude obrázok. :)


Záhrady

V lete Viktoriáni trávili veľa času v záhrade, a preto jej museli venovať veľa času, teda aspoň jej výzdobe. Väčšina záhrad mala predný a zadný trávnik. Stromy slúžili hlavne na to, aby v letných dňoch poskytovali aspoň trochu tieňa. Kríky sadili najmä na to, aby ohraničili pozemok alebo lemovali cestičku. Oplotenie bolo zvyčajne z liatiny, pretože sa z neho dobre modelovali ozdobné ploty. Ako ozdoby tu boli rôzne sochy, fontány, slnečné hodiny. Pri stromoch sa by sme našli altánok z rustikálneho dreva a liatiny. Z kvetín sa najviac uchytili ruže.


A ešte nejaká ukážka z toho ich nábytku, ktorí raz chcem mať doma. :) Ale najprv by som si mala našetriť. :D





Sri Chinmoy-citáty

14. ledna 2012 v 22:08 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Už som spomínala, že mám rada citáty a kade-tade si zapisujem. K citátom Sri Chinmoya som sa dostala vďaka jednému bratislavskému obchodu, Madal Bal. Presne tam si chodím kupovať svojich anjelikov a podobne vecí, tiež darčeky sa tam dajú pekné kúpiť. Tam som natrafila na kartičky z jeho citátmi a zapáčili sa mi. :)

"Ako môžeme získať najväčšiu radosť? Nie vlastnením, ale sebadávaním."

"Každý deň sa musíme snažiť milovať to podstatné a nie to povrchné."

"Ak robíš to, čo je správje, nakoniec inšpiruješ ostatných, aby robili to, čo je správne."

"Dnešný snívajúci je priekopníkom zajtrajška."

"Sen je semienko, skutočnosť je strom, ktorý zo semienka vyklíčil."

"Neobávaj sa zlého sna, buď vyzývateľom a nie porazeným."

"Snívaj o slnku, staneš sa vlastníkom a darcom svetla."

"Zmeň svoje želanie na mocnú silu vôle."

"Aby si rozjasnil svoj život, musíš rozšíriť svoje srdce."

"To, čoho sa mocne držíš vo svojich myšlienkach ťa urobí žobrákom alebo pouličným kráľom."

"Láska je jediné bohatstvo, ktoré človek nepochybne potrebuje."

"Slúžiť a nikdy sa neunaviť je láska."

"Snívaj, snívaj, snívaj, nikdy nebudeš mať čas na zúfalstvo."

"Kamkoľvek ideš, nes si šťastie so sebou."


Interview s upírom - Lestatova sonáta

14. ledna 2012 v 21:21 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik

Konečne som si našla tú skladbu, čo Lestat hrá na klavíri. :)


Falco

12. ledna 2012 v 17:49 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik
Síce ho poznám dhlšie, no až prednedávnom som si našla cestu k jeho hudbe. Alebo sa mi skôr zaľúbili nejaké pesničky. :)



12. 1. 2012

12. ledna 2012 v 17:35 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Konečne som našla trochu času na to, aby som sem nakukla a niečo porobila. :) V škole je to momentálne horor, celá náplň mojich dní je škola a učenie sa. Našťastie, onedlho to skončí a ja budem môcť zas spomaliť a venovať sa aj ostatným veciam, ktoré ma bavia. Akoby to nestačilo, som stále nenormálne unavená. Zaspala by som hocikde, prisahám. A to chodím spať o desiatej už. :P Chcela som si dať nejaké predsavzatia do nového roka, no nakoniec som na to aj zabudla. Vlastne je to na nič. Načo si budem dávať predsavzatie, ktoré viem, že nesplním. Všetko treba nechať plynúť a spolahnúť sa na kamaráta menom Osud (síce občas mu treba pomôcť). Stále tak rozmýšľam, jeden z mála predmetov, ktoré ma celkom bavia, dejepis, nám neustále odpadáva. Je to skutočne ako za trest. Na dejepis sa občas aj celkom teším, beriem ho ako takú oddychovku. Všetko sú to vlastne len staré príbehy. Jediné, čo človek musí je počúvať. Ani mi nerobí veľký problém naučiť sa dejepis, akurát roky sa musím učiť. Inak si z toho stačí spraviť rozprávku. :D

Prednedávnom som dostala nápad, že si spravím na blogu viktoriánsky rok. To znamená, že každý mesiac pridám nejaký článok, ktorý sa bude týkať viktoriánskej éry. Asi budem čerpať z môjho minuloročného projektu na dejepisa pravdaže z internetu. Nápady by boli a pozerám, že je aj veľa zdrojov, tak už sa celkom teším. I keď ma veľmi nepotešilo, že všetko k tejto téme, čo som mala v počítači, mi mamina vymazala. To som mala chuť skočiť z okna, no nejak zvládnem, aj keď budem musieť všetko písať odznova.

S blížiacimi sa narodeninami sa už teším na nový denník. Mám taký zvyk, že si vždy 22. 1. spravím nový denník. Takže každý väčšinou obsahuje zápisy z jedného roka. I keď skutočne si tam píšem všeličo, všetky moje myšlienkové pochody, obľúbené citáty, texty obľúbených piesní a o ľuďoch, ktorých obdivujem alebo sa mi o nich jednoducho niečo páči. Keď si spätne čítam denník, vždy si všimnem tú jednu vlastnosť, schopnosť meniť názory z minúty na minútu. Fakt je, že normálne si to neuvedomujem, až keď to po čase vidím čierne na bielom. To mi pripomína, že už dlhšie zanedbávam svoju druhú bútľavú vŕbu, a to maca Strifyna. Neviem, prečo sa s ním rozprávať. Proste tá jeho tvárička ma láka k tomu, aby som mu porozprávala úplne všetko, čo sa okolo mňa deje. A pritom sa tak milo usmieva.... I keď je šibnutý, totiž je modrý, má ružové vlasy a namiesto pupku má ružovú mušličku.:) Ale je jedinečný, preto ho mám rada. :) No o mojej plyšovej rodinke by som vám mohla rozprávať dlho. :D

Dopracovala som sa k záveru, že ak chcem mať v mysli pokoj, musím raz navštíviť Amytiville. Jednoducho, keď začnem rozoberať všelijaké takéto vražy, nestačí mi z toho spraviť článok a poznámky pre seba. Ja chcem na to dojsť, chcem vedieť ako to bolo! Asi nebudem mať pokoj, kým sa k niečomu nedopracujem. To sa týka aj White House. Už mám toľko plánov do budúcnosti, len to všetko stihnúť. Keď sa chce, dá sa všetko! :) Dúfam... A to vraj myslím pesimisticky. Z každého strany počujem len: mysli pozitívne, zober si z toho to dobré, ale však to niekedy skutočne nejde! A ja mám svoj čierny pesimistický svet rada, aspoň je trochu realistický.


Strašidelné príbehy- výber z anglickej literatúry

7. ledna 2012 v 23:40 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
V knihé nájdete 11 poviedok.

Prvá poviedka mala názov Strašidelná loď. Bavila ma myslím najmenej zo všetkých, jednoducho bola až príliš obyčajná. V podstate sa v nej nič nedialo a odohrávala sa v dedine, kde bolo úplne normálne, že sa tam premávajú duchovia. Vôbec ma to nezaujalo.

Druhá sa volá Závet veľkostatkára Tobyho. Táto už bola omoho lepšia, neustále v nej bolo čosi napínavé. I keď dopadla presne tak, ako som si myslela, no bola dobrá.

Tretia poviedka sa nazýva Hrdelný proces. Bol som na ňu veľmi zvedavá, lebo ju napísal Dickens. A nesklamala som sa. Netriasla som sa pri nej, ale bola zaujímavá.

Štvrtá je Hojdací kôň. Jedna z poviedok, ktorá ma ku koncu dojala. Veľmi sa mi páčila, išli z nej občas zimomriavky po chrbte.

Piata poviedka nesie názov Dom, v ktorom straší. Vďaka nej mám teraz aj novú platonickú lásku v podobe cestovateľa časom. :) Zo začiatku vyzerala byť až príliš obyčajná, no všetko sa rázom zmenilo a teórie hlavnej postavy sa ukázali ako správne.

Šiesta poviedky sa volá Signalista. Keď som si ju predstavila, aj ma z nej zamrazilo. Nechcela by som byť signalistom pre vlaky ( a predpokladám, že to ani nikdy nebudem) :)

Siedma poviedka má názov Náramne zvláštna posteľ. Uznávam, námet bol celkom fajn, ale už od začiatku som vedela, čo sa v nej bude diať. A to ma už potom čítať nebaví.

ôsma poviedka sa volá Markheim. Markheim je meno hlavnej postavy, teda chudobného vraha. Na poviedke mi neprišlo nič strašidelné. Išlo v podstate iba o rozhovor vraha s jeho druhým ja.

Deviata poviedka s názvom Veľký experiment v Keinplatzi ma na začiatku celkom zaujala. Nebola zlá, ale tiež som už dopredu tušila, ako sa bude vyvíjať.

Desiate poviedka, teda Strašidlo cantervillské, ma veľmi nezaujala. Možno by sa mi páčila v inej knihe, ale nie medzi strašidelnými príbehmi.

A posledná jedenásta poviedka, Príbeh starej slúžky, sa mi pozdávala hneď. Už keď som začala čítať, vedela som, že sa mi bude páčiť. Vždy ma oslovia príbehy rodiny, v ktorej sa odohrá v minulosti tragédia, ktorá sa dotýka aj ľudí v súčasnosti.

Celkovo je to podľa mňa dobrá kniha. Niektoré poviedky sú skutočne dobré, hlavne dobre napísané.


7. 1. 2012

7. ledna 2012 v 23:18 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Tak šťastný nový rok ľudia! :)
Tie prázdniny prekliate rýchlo utiekli, stále sa z toho neviem spamätať. Bolo toho hrozne málo, skoro nič som nestihla. Ale tak to je predsa každý rok. Mala by som rozmýšľať nad tým, čo všetko som stihla. Veľmi som sa tešila na sviatky, no nejak som sklamaná. Neznášam to, oslavovanie u nás znamená spoločné sledovanie televízie. Lebo to nemôžem robiť každý deň... To už je touto dobou, to sa len ťažko zmení. Nevadí, vždy si poviem, že keď už budem preč z domu, všetko bude inak. A aj sviatky môžem sláviť po svojom. :D
Vôbec sa neteším do školy, opäť kopa učenia a samé skúšanie a opravovanie známok. Nejak to prežijem, len tie dva týždne a zas nastúpim na svoju pokojný školský režim. Hlavne mi bude chýbať ponocovanie, pretože v noci prichádzajú najlepšie námety. Bohužiaľ sa často do školy nevyspím, pretože ak začnem nad nejakým námetom premýšľať, už tak ľahko nezaspím. Musím to v hlave neustále rozvíjať. Za chvíľu budem oslavovať narodeniny, tak rozmýšľam, ako budeme oslavovať. Bože, už 17. Bola som hrozne nešťastná, keď som mala mať 15. Čo mám povedať teraz? Áno, sladkých 17. Čo je na sedemnástke také skvelé? Vždy som si priala, aby som mala naveky svojich bláznivých 13. Jednoducho som sa pozerala na svet úplne inak a všetko bolo veselé, šialené a živé. Ale dobre, priznávam, vtedy som bola ešte dosť blbá. Takžé vývoj mi len prospeje. :)
Prečítala som už Sweenyeho Todda (za jeden deň, teda silvestrovský večer) a celkom sa mi páčil. Hlavne sa ľahko číta. Dočítala som prednedávnom aj požičané knižky. Jedna z nich boli strašidelné príbehy - výber z anglickej literatúry. Niektoré boli skutočne dobré, no pri niektorých som sa aj nudila. Mám za sebou ďalšiu knihu s tématikou honby na čarodejnice. Táto bola asi zatiaľ najzaujímavejšia.
Tak teda, všetkým školopovinným prajem nech si ešte užijú tento večer, pretože zajtra je nedeľa po nej príde zas škola. Boh nás opatruj, i keď ti neverím.

claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz