Psychiatria, strach z tohto odvetvia medicíny je v niektorých prípadoch opodstatnený. Jej povesť poškodilo množstvo udalostí. Známe sú prípady, keď za čias komunistov boli do psychiatrických liečební posielaní všetci ľudia, ktorí sa tomuto režimu nehodili. Tu podstupovali brutálnu liečbu a brali lieky devastujúce ľudský organizmus. Ďalším krokom vedľa bolo Freemanovo rozhodnutie pomôcť duševne chorým lobotómiou, ktorú vykonával pomocou paličky na drvenie ľadu. A to asi nasledovným spôsobom, ponad oko sa viedla palička až k mozgu, keď usúdil, že je dostatočne hlboko, začal ňou hýbať a prerušil nervové spoje. Mnohým táto metóda liečby spôsobila problémy na celý život. Toto všetko je už zdá sa za nami. No môžme skutočne veriť psychiatrom a ich často stále brutálnym spôsobom liečby?
Na túto otázku sa pokúsil nájsť odpoveď David Rosenhan. V roku 1972 sa rozhodol spraviť experiment: 8 úplne zdravých ľudí poslal k psychiatrovi. Experimentu sa zúčastnili traja psychológovia, jeden psychiater, jedna žena v domácnosti, univerzitný študent a jeden lekár. Všetci boli hospitalizovaní na psychiatrii so schizofréniou alebo bipolárnou poruchou. Mali povolenie kedykoľvek počas experimentu prezradiť pravdu, no ak aj vyšli s farbou von, doktori to brali ako prejavy ich choroby. Počas pobytu si viedla väčšina z nich denníky, najprv tajne, no nakoniec zistili, že môže písať kdekoľvek a kedykoľvek. Veľa z nich spomínalo, že pacienti ich hneď podozrievali, boli si istí, že sú zdraví a určite sú len novinári alebo niečo podobné. Všetkých prepustil v rozmedzí od 7 do 52 dní. Na verejnosti prepukli výsledky experimentu. Psychiatrickej liečebni to pravdaže jedno nebolo, no museli priznať, že skutočne neexistuje vierohodný spôsob vyšetrenia, ktorý by potvrdil chorobu. Liečebňa Rosenhanovi, aby pokus zopakoval a posielal mu ďalej ľudí, či ich rozoznajú. O niekoľko mesiacov prišla liečebňa s tým, že odhalili niekoľko ľudí od Rosenhana. Háčik bol v tom, že tam nikoho neposielal.
Áno, je pravda, že psychiatria môže aj pomáhať a liečiť, no takisto dokáže človeku zničiť celý život. Je to jednoduchý vzorec, farmaceutické spoločnosti potrebujú predávať lieky a lekári majú zase zmluvy s farmaceutickými spoločnosťami, a preto potrebujú pacientov. Faktom zostáva, že neexistuje žiaden spôsob na základe rozboru krvi alebo podobnému vyšetreniu, podľa ktorého by sa určila diagnóza. S tými istými symptómami skúste navštvíviť piatich psychiatrov a každý vám určí inú diagnózu a podá iné lieky. Myslím, že zrovna na Slovensku to nie je také kritické. No näjma v Amerike sa počet duševne chorých zvyšuje a bežne už deti okolo 6 rokov berú psychiatrické lieky. Mnoho týchto liekov ma veľa vedľajších účinkov, ktoré občas zodpovedajú za tragédie. Napríklad niektoré antidepresíva uvádzajú ako vedľajší účinok samovražedné myšlienky a je známych viacero prípadov, keď si dieťa užívajúce psychiatrické lieky len tak zobralo život. A to sa určite nedá brať na ľahkú váhu.
Veľakrát stačí, ak sa človek zamyslí. Niekomu z rodičov sa nebude páčiť vaše správanie, pošlú vás teda na psychiatriu. Vy sa budete brániť, a tak vás napchajú liekmi a zavrú vás. Toto mi má pomôcť? Lieky,čo mi mozog premenia na vodu a budem tam trčať zavretá. Znepokojivé je hlavne, ako ľahko sa tam môže dostať zdravý človek. Isteže niektorí ľudia sú skutočne chorí a treba ich liečiť, ale čo ostatní?










Minule dávali v správach, že "každí desiati Slovák trpí psychickou poruchou..."
A otec na to: "Nie náhodou každí druhí?" =D Ale je to pravda, dnes je nejak moc duševne prechorených ľudí.
Ja sa staviam voči psychiatrom a psychiatriám neutrálne. Čítala som o tom kadečo, počula som o tom kadečo, aj dobré, aj zlé, ale stále chcem byť psychiatrom. Neviem prečo.