Dážď milujem, hlavne jesenný dážď! Vietor by mal v tej chvíli len pofukovať, nemal by byť veľký vietor. Niečo mi na tom príde až abnormálne nádherné, keď kvapky dopadajú do náručia farebného lístia. Jeseň je predsieň do očistca. Neviem, prečo sa ma táto myšlienka drží, ale v nejakom príbehu som to raz spomenula. Jeseň je čas, kedy by sme si mali upratať pred svojich prahom, spomenúť si na ľudí, ktorí nás už opustili a uvedomiť si všetky svoje chyby. Pretože so zimou príde očistec, a ten nás preskúša a ukáže nám všetky naše hriechy. Prinesie spomienky na všetko, čo sme za ten rok napáchali. A my sa musíme očistiť! Až jar ukáže, či sme sa kajali. Len vtedy zistíme, či sme vyšli ako víťazi, ktorí sa poučili, všetko napravili a mnoho nových vecí sa naučili. Alebo sme prehrali, pretože sa nedokážeme postaviť našim zlým skutkom tvárou v tvár. Možno som to trochu prehnala, ale tak podobne to vnímam ja. Nedá sa to brať úplne doslovne, pretože to, či to takto vnímate, záleží len od vašich vlastností a povahy. Ale ten súdny deň raz príde. Neustále si všímam na sebe zmeny, stále viac túžim robiť dobré veci a pomáhať, veriť v anjelov a byť pre niekoho anjelom. Snažím sa držať svojej viery. Nie, nemá to nič spoločné s náboženstvom. Moja viera v cirkev je už niekde veľmi hlboko pochovaná pod zemou, pretože cirkev vždy túžila len pomoci. A je jedno, že dnes už na nás nemá taký vplyv ako v minulosti, vždy si nájde cestu k peniazom a moci. Samozrejme, je v nej pár dobrých ľudí, ktorí to robia pre pomoc druhým, a pretože je to zmysel ich života. Ale tých je málo a oni sami väčšinou nemajú nič.
Ale to už som skutočne odbočila úplne od témy, ale nejak to samo prišlo, asi tým, že je jeseň. :) Tak nech prší, možno z nás dážď zmyje naše hriechy, aby sme mohli byť v živote po smrti šťastní. :)










Zaujímavo napísané :O ... Ale pekne .)