close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Seansa vo Waless 2.

17. září 2011 v 11:34 | Gracia Deborah MayFair |  Moja tvorba
Po dlhom čakaní sme začuli buchnutie vchodových dverí. Helena vybehla na chodbu a my sme len načúvali. Bolo nám jasné, že to prišiel dôvod dnešného sedenia. Začuli sme už len kroky na schodoch a vo dverách sa objavila opäť Helena. Oznámila nám, že už prišilo dievča. Pravdupovediac, v tej chvíli som úplne zabudol na ostatných členov, ktorých sme ešte očakávali. Naplno ma zaujímala len ona. No jej kroky viedli hore na poschodie, takže si na ňu ešte počkáme. Medzitým sa sem vkradla Silvia. Prišla predo mnou, ale z izby vyliezla až teraz. Nezazlieval som jej to, bola taká iná. Nazval by som ju princezná, pôsobila jemne ako lupene ruží a bola tichá, narozdiel od nás ostatných. Večne som ju videl s dlhými rozpusteným vlasmi, vlastne som si ju inak ani nedokázal predstaviť. Mal som z nej zvláštny pocit, vždy okolo sebe šírila pre mňa až hrôzostrašný pokoj. Okolo nej sa niesol nádych sna, bolo to zasnívané stvorenie, žila si v inom svojom svete. Takýto ľudia ma vždy fascinovali, na prvý pohľad boli chladný a apatický, lenže ak mali možnosť niekomu pomôcť, urobili to so všetkou svojou srdečnosťou. Zdvorilo sa na ňu usmial na čo mi odpovedala svojím tichým ahoj. S Johnom som už vyčerpal skoro všetky témy konverzácie. Abby a Nicole sa bavili medzi sebou a nemal som chuť potýkať sa s tvrdohlavými názormi Lorelei. Medzi časom nás poctil svojou prítomnosťou aj Percival. Bol rovnako tvrdý ako Lorelei, možno preto si rozumeli. No tiež ju vedel upokojiť a bol voči nám omnoho príjemnejší. A hlavne neútočil na Siviu ako Lorelei. Obšas som sa nechtiac zahľadel do jeho ľadových, možno až krutých očí. Svoje dlhé blond vlasy si zopínal vždy do copu. Na schodoch som spozoroval pohyb. Helena viedla niekoho halou až ku nám. Konečne sme ju mali pred očami. Pôsobila na mňa dosť nevyrovnane, vystrašená z počtu osôb v miestnosti. Na to, že mohla mať nanajvýš 17 bola oblečená staromódne. V hustých gaštanových vlasoch dĺžky po plecia mala zelenú stuhu a svojími veľkými čokoládovými očami skákala z jedného na druhého. Vôbec neprkvapilo Silviine gesto, vstala a zobrala našu návštevníčku za ruku.
"Vitaj, ja som Silvia, veľmi rada ťa spoznávam."
Milo sa usmiala, tak ako to vedela len ona a malé dievčatká. Dievča pôsobil zprvu zmätene, no po chvíli jej opätovala drobné pousmiatie.
"Ahojte, ja som Rachel."
Všetci si ju dôkladne premerali, až potom ju Silvia s Helenou usadil ku nám a my sme sa jej predstavili. Chvíľa v spoločnosti Silvie je pomohla prekonať rozrušenie. I keď som mal stále pocit, že nie je zvyknutá byť medzi ľuďmi. Helena si sadla do svojho obľúbeného pásikového zeleno-bieleho kresla a pustila sa od vysvetlovania.
" Teraz by som vám, milí priatelia, chcela zdeliť dôvod Ráchelinho náhleho príchodu a vlastne všetko, čo sa mi zatiaľ podarilo zistiť. Ráchel pochádza z Ameriky, presnejšie z New Orleans. Býva v záhradnej štvrti v nádhernom starom dome. " usmiala sa na Ráchel. Z jej pohľadu mi bolo jasné, že jej ten dom neprišiel taký krásny alebo bol v tom nejaký háčik. Prekliaty dom? Ale preto by nás všetkých Helena nezvolávala, aspoň nie tak narýchlo. Vytrhol som sa zo zovretia myšlienok a počúval ďalej Helenine slová.
" A tú začína prvý fakt, Ráchel nebýva tak celkom sama. Spolu s ňou dom obývajú dve staršie dámy, no predpokládame, že nie sú živé, sú to duchovia. Ale teraz to najzvláštnejšie na tomto všetkom. Ráchel tvrdí, že tieto dve dámy ju vychovávali od útleho detstva. Nikto živý, len ony dve. Preto Ráchel nie je zvyknutá byť medzi ľuďmi, celých 17 rokov prežila v tom dome. Tieto tety ju všetkému naučili, no nechceli, aby opúšťala dom. No myslím si, že je len logické, že Ráchel sa pokúsila vyhľadať pomoc. Títo dvaja duchovia ju neustále prenasledujú. Chcela by si ešte niečo dodať, zlatíčko?"
Otočila sa k Ráchel, ktorá apaticky zabodávala pohľad do steny. Ticho pokrútila hlavou na nesúhlas a prešla po nás očami. Nikdy som o niečom nepočul, bolo to také výnimočné. V prvom momente som jej ani neveril, nepripadalo mi to možné. Ale Helena to brala so všetkou vážnosťou. Percival a Lorelei si odosielali mimické odkazy, niekedy by ma zaujímalo, čo znamenali. Keď nikto dlho neprehovoril, ujala sa slova opäť Helena.
"V čom ale spočíva naša úloha? Chcem Ráchel oslobodiť od týchto duchov, a tak dnes usporiadame seansu. Musíme dúfať, že s nami budú chcieť komunikovať. "
Bol som ticho, ale v skutočnosti mi hlavou blúdilo množstvo otázok, na ktoré som sa však chcel spýtať priamo Ráchel, najlepšie medzi štyrmi očami. Momentálne k tomu nebol priestor. Zahľadel som sa do okna na tmu vlniacu sa okolo okien, žiarivé biele vločky padajúce na parapet. Zaškvrčalo mi v žalúdku, akúrať včas, podávala sa večera.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz