Poriadne dlhú dobu som sem nič nedala, lebo pracujem na kope rôznych vecí a nie som doma. Až tak moc mi to nevadí, ale vadí mi, že nemám pri sebe všetky svoje knihy, časopisy a materiály. Jednoducho, občas by sa mi zišli, no tiež viem, že zo sebou nemôžem prenášať celý svoj majetok kam sa pohnem. I keď by som to ocenila. :P Momentálne som u babky, i keď býva na dedine, mám tu internet. To rozhodne oceňujem. Najviac som sa však tešila, že tu vybehnem niekde na zahradu, rozložím si deku a v pokoji budem písať. Mám množstvo rozpísaných príbehov. Dúfam, že ich v priebehu dvoch týždňov dokončím, okrem jedného. Ten bude trochu dlhší, možno aj na vyše 100 strán. Príbeh mojej upírky Louise. Nikdy som sa až tak nezaujímala o upírov, lenže pred pár mesiacmi sa to zmenilo. Ono sa takéto zaujímanie sa, začne vždy, keď mám pocit, že z každého kúta na mňa vyskakujú články o upíroch. Tak som sa toho chytila.
Napriek všetkému sa tu však cítim byť odtrhnutá od "domova". Nemôžem povedať od rodiny ako domova, skôr od vecí, ktoré tvoria moje okolie, keď som doma. A to vo mne občas vytvára rôzne stavy. Od najhlbšieho zúfalstva po radosť.
Cez týždeň sa istotne budem ozývať častejšie.









Si odsúdila dedinu! ja som z dediny a internet nám ide =D
..vidíš, ale dobrý nápad..ja mám tiež rozpísaný príbeh, mohla by som ho dokončiť (vidím ale zas, že bude na pokračovanie, tak dokončím tú prvú časť).