Básničky mi síce nikdy nešli, no túto som napísala už asi pred dvoma rokmi. Inšpiroval ma jeden príbeh, ktorý mám už tak dlho v hlave, len niet času dať ho na papier.Ak ste čítali Anne Rice- Hodina čarodejníc, tak v tom iste spoznáte zacítite Lashera.
Vojde vánok,
odhrnie záclonu,
kradne ti spánok,
korisť má už ulovenú.
Tieň,
prebehne okolo,
vychádza zo stien,
rozmotáva klbko.
Klbko snov,
na míle vzdialených,
milióny slov,
ešte nevyslovených.
Roztúžený dotyk,
hladí ti vlasy,
divých ruží krík,
ticho ho rosí.
Strach vás spája,
potrebuje istotu,
obmotáva ťa,
plamene ťa hlcú.
Stratíš sa,
v jeho objatí,
zamŕza,
rieka bolesti.









