Keby sa dal čas vrátiť späť. To si už iste povedal každý. A aj ja si to prajem. Chcela by som byť opäť malým 5-ročným dievčatkom. To bolo skvelé obdobie! Nič ma netrápilo, všetko bolo plné života a nádeje. A teraz je to všetko preč....... Keby som posunula čas a zastavila ho na tom jedinom krásnom bode. A nikdy by sa to nezmenilo.....
Alebo by som sa chcela narodiť vo viktoriánskom Anglicku. No mladá by som nechcela byť vôbec. Rovno by som chcela byť staršou dámou bývajúcou v obrovskom viktoriánskom dome. Áno, bola by som spisovateľka, konala by som večierky a súčasťou nich by boli seansy s dušami mŕtvych. Vraj sa to v tej dobe tešilo veľkej obľube. Áno, bola by som spisovateľka. Naučila by som sa maľovať a hrať na klavír. Vybudovala by som si obrovskú knižnicu a robila by som čajové večierky s nádejnými umelcami. Užívala by som si svoj skvelý život a čaj o piatej. Lené poobedia by som trávila v pestrej záhrade plnej ruží. Na každom kroku by boli ruže, biele i červené. To by bolo krásne! Ale bývala by som sama, bola by som sama. Okrem mojich návštev. Ťažila by som pri písaní zo svojho spolunažívania so samotou.
Možno sa mi to raz splní, stačí len, aby niekto ten stroj času konečne vynašiel. A každý by si mohol splniť svoj veľký sen!









