Viete si predstaviť, že sa raz len tak zbalíte, odídete z domu a začnete žiť pod iným menom na nejakom inom mieste. Presne toto sa môže stať človeku, ktorý trpí vzácnou chorobou, fúgou. Títo ľudia zabúdajú na svoj doterajší život a rodinu. Cestujú ďaleko od svojho domova so zmeneným menom, niekde sa usadia a začnú žiť nový život. Toto všetko robia bez toho, aby vedeli prečo to urobili. Podľa analytika Jaquesa Lacana žiadna osobnosť nie je jednotná. V každom z nás je vraj utvorených viacero obrazov seba samého. Pri disociatívnych poruchách sa stáva, že tieto identity spolu prestávajú komunikovať. Toto sa deje pri fúge.
Touto vzácnou poruchou trpela aj známa spisovateľka detektívnych príbehov, Agatha Christie. Jedného dňa jednoducho zmizla. Svedkovia ju naposledy videli ako s malým kufríkom opúšťa dom. Nakoniec sa ju podarilo nájsť. Bola ubytovaná v hoteli vzdialenom približne 300 km pod menom Teresa Neele. Po čase ju ľudia v hoteli spoznávajú, no ona trvá na tom, že jej meno je Terasa Neele.

Je známych aj mnoho príbehov o osobách, ktoré prišli takpovediac, odnikadiaľ. Najznámejším z nich je prípad Kašpara Hausera. V 19. storočí sa v nemeckom Norimbergu objavuje muž, ktorý nevie veľmi dobre nemecky a v meste ho nik nepozná. Nikto netuší odkiaľ prišiel. Pri sebe ma dva listy, no ani tie veľmi nenapomôžu k jeho identifikácií. Predpokladá sa, že počas svojho detstva bol držaný v nejakej tmavej miestnosti, pretože je veľmi precitlivelý na svetlo.Dokonca vedel čítať potme. Nevedel zaobchádzať s predmetmi každodennej potreby, nechutila mu varená strava. Údajne dovtedy žil len z chleba a vody. Prírodovedec Georg Friedrich Daumer ho naučil čítať a písať. Jeho smrť bola záhadná tak ako celý jeho život. 14. decembra 1833 ho niekto bodol nožom a poranil mu pľúca a pečeň. Útočník bol neznámy. Kaspar tvrdil, že si neublížil sám, no v parku, kde ho našli, sa v jeho okolí nachádzal len jeden druh stôp. Tým jeho život zostáva naďalej záhadou.










fíha, fakt zajímavej článek...díky za obohacení mých vědomostí