Tak sa opäť po dlhom šase hlásim. Včera som mala meniny, mali sme s kamošmi menšiu oslavu. Jaaaj, uprostred noci som si zmyslela, že začnem písať novú poviedku. Napísala som zatiaľ dva a pol strany. Nechápem, v noci sa mi jednoducho darí. Slová vznikajú sami od seba. Všetko dokážeme popísať tak, aby som s tým bola spokojná.
Pred pár chvíľami som zistila, že som na A Covenant of Thorns skutočne závislá! Nedá sa popísať stav, keď človek počúva ich hudbu. A nielen ich. Diary of Dreams mi často hovoria do duše. Ako je možné, že niekto dokáže tak dokonale popísať moje pocity. Ale je to skvelé. Čo sa týky A Covenant of Thorns, ich hudba mi príde neuveriteľná, cítim v nej toľko mieru a pokoja. Ono to láka podrezať si žily a v pokoji odplávať. Ja viem, momentálne skutočne nemám dôvod to urobiť, ale keby som sa raz rozhodla, že to urobím, počúvala by som ich "Purgatory".
Dnes bol taký deň, celé doobedie som len počúvala hudbu. Chcela som byť jednoducho sama. Niekedy mám také obdobie, nechcem nikoho vidieť, počuť a cítiť. Uvedomujem si, aké neľahké je so mnou vychádzať. Z minúty na minútu mením názory, jeden deň niekoho milujem a na druhý už to tak nie je. Nedokážem ani popísať ako sa tie zmeny dejú, jednoducho si v jednej chvíli poviem: tak toto je koniec jednej etapy! Chcem zabudnúť na všetkých ľudí z tej starej a žiť už len tou novou. Ibaže nikdy tých ľudí neopustím úplne, a tak sa točím v tomto kruhu. Všetky dni sú jednotvárne. Nenávidím to, nenávidím tento prekliaty život.Neznášam svoje výkyvy nálad, neznášam svoju melancholiu, neznášam svoju chladnú povahu. Nenávidím tie stavy, keď sa nezmôže na nič, len sedím a kukám do steny. Nedokážem robiť nič iné. A je to hrozné! V tej chvíli cítim takú nechuť k životu, najradšej by som ten čas prespala. Potom zase príde obdobie, keď budem mať do všetkého chuť a bude mi skvele. No po ňom opäť tie príšerné prázdne dni. Ja počas nich nie som smutná, ja som voči všetkému tak lahostajná. A akurát z toho som tak zúfalá.









