close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červen 2011

Anne Rice- Čas anjelov

30. června 2011 v 20:41 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Už dlho som v knihkupectvách obchádzala túto lákavú knihu. Dlho som nad jej kúpu zvažovala, no nakoniec som to neoľutovala. Za 4 dni som ju prečítala. Zatiaľ je to iba prvá časť. Hneď, ako prečítate prvé strany, ste si istý, že v rukách držíte knihu od Anne Rice. Zbožňujem jej štýl písania, rozpitvávanie sa vo vnútorných pochodoch postáv.
Hlavnou postavou je Toby O´Dare alebo Lucky. Pochádza z New Orleans, z tade však po jednej smutnej udalosti odchádza a stáva sa nájomným vrahom. Tým sa živí dovtedy, kým sa mu nezjaví jeho anjel strážny a nedá mu úlohu. Vďaka tejto úlohe mu môže Boh odpustiť. Lucky veril v Boha, aj keď jeho viera kolísala podľa toho, čo sa dialo okolo neho. Jeho úlohou je pomôcť rodine Židov žijúcich v Anglickom Norwichi.
Uisťujem vás, že príbeh je dostatočne napínavý. Ak nemáte radi siahodlhé opisy prostredia(ktorými sa Anne vyznačuje), v tomto diele ich veľa nenájdete. Keď máte radi príbehy o anjeloch, alebo máte radi knihy Anne Rice, určite si ju prečítajte.

Démoni

22. června 2011 v 9:27 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Démon je bytosť alebo nadprirodzená sila, ktorá nám môže priniesť užitok, ale i škodu. Môže byť nebezpečný, pretože človeka dokáže posadnúť. Posadnutie sa potom musí riešiť exorcizmom.

Najznámejší z démonov je Lucifer. Lucifer je v preklade "ten čo nosí svetlo". Mnoho ľudí stotožňuje Lucifera so Satanom. Tiež je považovaný za pána temnoty. Podľa kresťanskej tradície bol Lucifer archanjel. Mal byť zo všetkých najmúdrejší a najkrajší, no zároveň bol veľmi pyšný. Nechcel sa podvoliť Bohu, a preto sa z neho stáva padllý anjel. Lucifer má svojich prívržencov, z ktorých sa tiež stávajú démoni.

Azazel je temným anjelom, ktorý mal ľudí naučiť boju. Ukázal im ako vyrábať zbrane. Jeho hlavným symbolom je cap.

Asmodeus je zosobnením smilstva, nevery a sexuálnej túžby. Mytologia o ňom hovorí ako monštre s troma hlavami- baraniou, ľudskou a býčou. Hlavná sila tochto démona je schopnosť v ľudoch prebudiť túžbu po rozkoši.

Belial, jeho meno znamená "bez pána". Do ľudí má vnášať túžbu po smilstve, fyzickej láske a inceste. Taktiež prebúdza túžbu po hromadení peňazí. Zjavovať sa má v podobe krásneho anjela. Doslovne sa pokúša v ľudoch prebúbiť zviera. Každý človek má podľa psychológov v sebe nejaké zviera, respektíve zvieraciu divokosť, a práve tú sa snaží Belial prebudiť.

Astaroth má byť démonom moci. Ovláda ľudskú chamtivosť a lenivosť, má byť aj pánom hadov a jašterov.

Belzebub je šíriteľom vojny a krviprelievania. Je nositeľom krutosti a ľudí podnecuje k vraždám a násiliu.

Osobne si myslím, že démoni môžu existvať. Posadnutie démonom je reálna vec. Nemusia síce existovať ako bytosti, možno len ako ukážka toho, čo by človek nemal.

























Zdroj:
  • časopis Enigma

Fúga- strata identity

21. června 2011 v 10:16 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Viete si predstaviť, že sa raz len tak zbalíte, odídete z domu a začnete žiť pod iným menom na nejakom inom mieste. Presne toto sa môže stať človeku, ktorý trpí vzácnou chorobou, fúgou. Títo ľudia zabúdajú na svoj doterajší život a rodinu. Cestujú ďaleko od svojho domova so zmeneným menom, niekde sa usadia a začnú žiť nový život. Toto všetko robia bez toho, aby vedeli prečo to urobili. Podľa analytika Jaquesa Lacana žiadna osobnosť nie je jednotná. V každom z nás je vraj utvorených viacero obrazov seba samého. Pri disociatívnych poruchách sa stáva, že tieto identity spolu prestávajú komunikovať. Toto sa deje pri fúge.
Touto vzácnou poruchou trpela aj známa spisovateľka detektívnych príbehov, Agatha Christie. Jedného dňa jednoducho zmizla. Svedkovia ju naposledy videli ako s malým kufríkom opúšťa dom. Nakoniec sa ju podarilo nájsť. Bola ubytovaná v hoteli vzdialenom približne 300 km pod menom Teresa Neele. Po čase ju ľudia v hoteli spoznávajú, no ona trvá na tom, že jej meno je Terasa Neele.



Je známych aj mnoho príbehov o osobách, ktoré prišli takpovediac, odnikadiaľ. Najznámejším z nich je prípad Kašpara Hausera. V 19. storočí sa v nemeckom Norimbergu objavuje muž, ktorý nevie veľmi dobre nemecky a v meste ho nik nepozná. Nikto netuší odkiaľ prišiel. Pri sebe ma dva listy, no ani tie veľmi nenapomôžu k jeho identifikácií. Predpokladá sa, že počas svojho detstva bol držaný v nejakej tmavej miestnosti, pretože je veľmi precitlivelý na svetlo.Dokonca vedel čítať potme. Nevedel zaobchádzať s predmetmi každodennej potreby, nechutila mu varená strava. Údajne dovtedy žil len z chleba a vody. Prírodovedec Georg Friedrich Daumer ho naučil čítať a písať. Jeho smrť bola záhadná tak ako celý jeho život. 14. decembra 1833 ho niekto bodol nožom a poranil mu pľúca a pečeň. Útočník bol neznámy. Kaspar tvrdil, že si neublížil sám, no v parku, kde ho našli, sa v jeho okolí nachádzal len jeden druh stôp. Tým jeho život zostáva naďalej záhadou.

Christian Death

21. června 2011 v 9:40 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik




Peter Straub

21. června 2011 v 8:47 | Gracia Deborah MayFair |  Dobré knihy
Napadlo mi, že som sem zabudla dať jednoho skvelého spisovateľa. Tak to musím napraviť! :)
Ak máte radi príbehy s nádychom tajomna, tento spisovateľ pre vás bude správnou voľbou. Čítala som od neho už tri knihy. Páči sa mi jeho štýl písania. Mne osobne sa moc páči, keď sa niekto piple v pocitoch postáv, človek lepšie pochopí,o čo tam ide.
Prvá kniha, ktorá som od neho čítala, bola "Ghost Story". Príbeh rozpráva o klube postarších pánov, ktorí si krátia večery rozprávaním strašidelných historiek. Po dlhom čase jeden z nich vo svojom dome zorganizoval opäť stretnutie, no z piatich členov zostali len štyria. Počas stretnutia zomiera jeden z ich spoločníkov s hrôzou na tvári. Od tohto večera začínajú členov klubu prenasledovať nočné mory. Večer prestanú vyprávať fiktívne príbehy, ale rozprávajú príbehy zo svojej mladosti. Rozhodnú sa napísať synovcovi jedného, teraz už iba z troch, členov.Ten totiž napísal okultný román a oni veria, že im môže pomôcť. Kruh členov sa neustále zužuje a na scénu prichádza najstrašidejnejší príbeh zo všetkých.




Ako druhú knihu som čítala "Julia". Príbeh začína idylickou scénou. Julia jedná s agentom o prenájme domu, keď si na ulici všimne dievčatko, ktoré jej pripomína jej dcérku Kate. Tá je však už dlho mŕtva. Začína sa séria podivných udalostí, ktoré Juliu postupne ničia. Po celý čas však cítiť nádych tajomna, človek nevie čo sa bude diať.



Zatiaľ posledná kniha od neho, ktorú som čítala je "Koko". Rozpráva o štyroch priateľoch, vojnových veteránoch. Poznajú muža, ktorý si hovorí Koko, masového vraha. Po rokoch sa dávajú opäť dohromady, aby porazili túto beštiu. Koko je človek, ktorý verí, že vraždami svojim obetiam poskytuje vykúpenie a spásu, ktorú sám nevie nájsť.

Upír z Highgate

21. června 2011 v 8:07 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Prednedávnom sme tu mali fotografie samotného cintorína Highgate, a teraz niečo k najznámejšej legende o cintoríne, upírovi z Highgate.

Cintorín bol vytvorený roku 1839. Od roku 1960 začal byť dosť zanedbávaný a vznikli prvé historky o údajných paranormálnych úkazoch. Informácie o upírovi sa začali šíriť s príhodou dvoch 16-ročných školáčiek. Tie sa raz neskoro večer vracali od príbuzných a prechádzali okolo cintorína. Keď prechádzali okolo plota, mali údajne zazrieť mŕtvoly, ako vstávajú zo svojich hrobov.

O nedlho prechádzal okolo cintorína v noci mladý pár. Žena zazrela niečo odporné vznášať sa za bránou cintorína. Onedlho pribudli ďalšie svedectvá a na cintoríne sa začali vo veľkom množstve nachádzať mŕtve zvieratá s roztrhnutým hrdlom.
V roku 1971 bolo vraj jedno dievča napadnuté upírom. V skorých ranných hodinách sa vracala domov, prechádzala cestičkou popri cintoríne. Tmavá vysoká postava ju s ohromnou silou hodila na zem, vtedy zastavilo auto, ktoré išlo okolo a upír zmizol kdesi medzi náhrobkami. Bola prevezená na policajnú stanicu s pár odreninami. Polícia prehľadala cintorín, no vysvetlenie nenašli.

Raz večer sa jeden muž rozhodol ísť na cintorín. Dobre to tam poznal, no stratil sa tam. Nebol poverčivý a pokojne hľadal bránu. Kým si uvedomila, že niečo die za ním. Hľadel na vysokú tmavú postavu pred sebou, údajne mal byť zhypnotizovaný. Takto stál niekoľko minút, až si uvedomil, že upír zmizol.

Podľa Seána Manchestra by malo ísť o stredovekého šlachtica z Rumunska, ktorý sa zahrával s čiernou mágiou. Mali sa tu stretávať skupinky satanistov a prebudiť ho. Manchester odporúčal odťať mu hlavu a telo spáliť, to mu však nebolo povolené.Údajne sa viackrát pokúšal dostať do hrobky, aby vykonal čo je potrebné.

O upíra z Highgate sa mal zaujímať aj David Farrant. Netvrdil však, že to je upír. Hovoril o entite, ktorá má údajne rysy upíra, no nebol si istý tým, či to skutočne upír je. Pokúšal sa naviazať psychický kontakt s entitou, no zatkla ho polícia s podozrením, že sa snaží "uloviť" upíra.

Medzi Farrantom a Manchestrom nastáva spor. Obaja tvrdia, že sú kompetentní k vyháňaniu zlých duchov. No s určitosťou sa nevedia dohodnúť, čo je entita na cintoríne zač. Manchester naháňa upíra, zatiaľ čo Farrant sa snaží o komunikáciu s duchom, prízrakom.

Nie je nič zvláštne na tom, že sa ľudia na takom obrovskom cintoríne boja aj za bieleho dňa. Prirodzene aj vďaka tomuto rešpektu mohli vznikať legendy o prízrakoch. Ale myslím, že keby to bola len historka, ľudia by sa o to nezaujímali dodnes. Možno tam skutočne niečo bolo a snáď stále aj je. Nebudem tvrdiť, že to bol upír. Neviem, nevidela som to. No jednoznačne by som raz tento cintorín chcela navštíviť, aspoň sa poprechádať popri tých starých viktoriánskych náhrobkoch.

John Zaffis a jeho múzeum nadprirodzena

17. června 2011 v 22:41 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
John Zaffis sa od svojich 16-tich rokov zaujíma o paranormálne javy a démonológiu. V roku 1998 založil Spoločnosť pre výzkum paranormálnych javov a démológie v Anglicku. Na konte má aj jednu knihu "Tiene temnoty" a tiež spolupracoval na rôznyych televizných reláciach o paranormálnych javoch. Asi najznámejšie je však jeho múzeum nadprirodzena. Dostávajú sa sem predmety, ktoré na sebe niesli kliatbu, alebo v nich bola ukrytá démonická sila. Ako démonológ sa venuje aj vyháňaniu démonov, exorcizmu. Múzeum vytvoril preto, aby ľuďom ukázal, aké nebezpečné je zahrávať sa s čiernou mágiou. Niektoré predmety z jeho zbierky sú skutočne desivé, i keď nás nemajú čím ohroziť. Všetky sú už očistené od klatieb i demónov.

Emilie Autumn ♥

11. června 2011 v 23:32 | Gracia Deborah MayFair |  Mjuzik
Dve pesničky, ktoré momentálne počúvam skoro neustále!




Najkrajší sen

9. června 2011 v 17:46 | Gracia Deborah MayFair |  Čo ma zaujíma.....
Keby sa dal čas vrátiť späť. To si už iste povedal každý. A aj ja si to prajem. Chcela by som byť opäť malým 5-ročným dievčatkom. To bolo skvelé obdobie! Nič ma netrápilo, všetko bolo plné života a nádeje. A teraz je to všetko preč....... Keby som posunula čas a zastavila ho na tom jedinom krásnom bode. A nikdy by sa to nezmenilo.....

Alebo by som sa chcela narodiť vo viktoriánskom Anglicku. No mladá by som nechcela byť vôbec. Rovno by som chcela byť staršou dámou bývajúcou v obrovskom viktoriánskom dome. Áno, bola by som spisovateľka, konala by som večierky a súčasťou nich by boli seansy s dušami mŕtvych. Vraj sa to v tej dobe tešilo veľkej obľube. Áno, bola by som spisovateľka. Naučila by som sa maľovať a hrať na klavír. Vybudovala by som si obrovskú knižnicu a robila by som čajové večierky s nádejnými umelcami. Užívala by som si svoj skvelý život a čaj o piatej. Lené poobedia by som trávila v pestrej záhrade plnej ruží. Na každom kroku by boli ruže, biele i červené. To by bolo krásne! Ale bývala by som sama, bola by som sama. Okrem mojich návštev. Ťažila by som pri písaní zo svojho spolunažívania so samotou.
Možno sa mi to raz splní, stačí len, aby niekto ten stroj času konečne vynašiel. A každý by si mohol splniť svoj veľký sen!

5. 6. 2011

5. června 2011 v 17:23 | Gracia Deborah MayFair |  Mein TageBuch
Tak sa opäť po dlhom šase hlásim. Včera som mala meniny, mali sme s kamošmi menšiu oslavu. Jaaaj, uprostred noci som si zmyslela, že začnem písať novú poviedku. Napísala som zatiaľ dva a pol strany. Nechápem, v noci sa mi jednoducho darí. Slová vznikajú sami od seba. Všetko dokážeme popísať tak, aby som s tým bola spokojná.
Pred pár chvíľami som zistila, že som na A Covenant of Thorns skutočne závislá! Nedá sa popísať stav, keď človek počúva ich hudbu. A nielen ich. Diary of Dreams mi často hovoria do duše. Ako je možné, že niekto dokáže tak dokonale popísať moje pocity. Ale je to skvelé. Čo sa týky A Covenant of Thorns, ich hudba mi príde neuveriteľná, cítim v nej toľko mieru a pokoja. Ono to láka podrezať si žily a v pokoji odplávať. Ja viem, momentálne skutočne nemám dôvod to urobiť, ale keby som sa raz rozhodla, že to urobím, počúvala by som ich "Purgatory".
Dnes bol taký deň, celé doobedie som len počúvala hudbu. Chcela som byť jednoducho sama. Niekedy mám také obdobie, nechcem nikoho vidieť, počuť a cítiť. Uvedomujem si, aké neľahké je so mnou vychádzať. Z minúty na minútu mením názory, jeden deň niekoho milujem a na druhý už to tak nie je. Nedokážem ani popísať ako sa tie zmeny dejú, jednoducho si v jednej chvíli poviem: tak toto je koniec jednej etapy! Chcem zabudnúť na všetkých ľudí z tej starej a žiť už len tou novou. Ibaže nikdy tých ľudí neopustím úplne, a tak sa točím v tomto kruhu. Všetky dni sú jednotvárne. Nenávidím to, nenávidím tento prekliaty život.Neznášam svoje výkyvy nálad, neznášam svoju melancholiu, neznášam svoju chladnú povahu. Nenávidím tie stavy, keď sa nezmôže na nič, len sedím a kukám do steny. Nedokážem robiť nič iné. A je to hrozné! V tej chvíli cítim takú nechuť k životu, najradšej by som ten čas prespala. Potom zase príde obdobie, keď budem mať do všetkého chuť a bude mi skvele. No po ňom opäť tie príšerné prázdne dni. Ja počas nich nie som smutná, ja som voči všetkému tak lahostajná. A akurát z toho som tak zúfalá.


claudia
claudia
claudia
claudia
tftzrtz