Tieto dni sú skutočne zaujímavé! Najprv ku škole, aktuálne sa vďaka maturitám neučíme a na celý týždeň máme program. Dnes sme šlapali z Patrónky na Kolibu, teda trochu som unavená. :)
A teraz k môjmu psychickému stavu. Mno, pred malou chvíľou som si uvedomila, že skutočne nie som moc v poriadku. Jednoducho, moje myšlienkové pochody sa menia zo sekundy na sekundu. A mám už z toho veľký chaos, asi by som mala trochu vypnúť. Ale ako, myseľ mi ide skoro nonstop. Ale skúste ovládať myšlienky troch osôb (dúfam, že sú ešte stále len tri). Predtým mi to pomáhalo, teraz som z toho na nič. No prežijem to! Mala by som si zvyknúť sama na seba. Keď som túžila byť normálna, taká ako ostatní, už som tušila, že sa to nesplní. A tak som sama sebou a učím sa so sebou vychádzať. Ja viem čo to je so mnou vychádzať, momentálne myslim na ostatných ľudí. Vždy to chce veľa trpezlivosti a hrsť pochopenia. Zatiaľ mám pocit, že to moje okolie zvláda. Snažím sa síce byť voči okoliu ľahostajná, no niekedy to nie je dobré. Sú ľudia, ktorí by ma chceli viac spoznať a pochopiť ma, len ja ich k sebe nechcem pustiť. No ja ľudí k sebe úplne nepúšťam. Je to pre mňa riziko, nechcem sa na nikoho viazať, potrebujem byť nezávislá a samostatná. City by ma mohli brzdiť, tak ako veľakrát predtým. Keby som nemala city, nemusela by som nič cítiť a život by bol o toľko lahší.









