Cintorín je kúzelné a romantické miesto. Niekomu to príde odpudzujúce, ale prečo? Chodíme tam najčastejčie uctiť si pamiatku blízkych, ktorí nás už opustili. Mňa to miesto skôr fascinuje. Pod zemou, po ktorej chodíte, sa skrýva toľko zaujímavých ľudí. Každý má svoj príbeh a je perfektné pozerať na fotku na náhrobnom kameni a rozmýšľať kto to bol za človeka. Čo všetko zažil, aký bol. A nakoniec ako zomrel. Nahliadnete aspoň jedným očkom do jeho sveta. Môžete vidieť množstvo strohých kameňov. Ale takisto aj veľa zaujímavych hrobov. Keď zazriete zobrazenie kotvy, domyslíte si, že ten človek miloval more. Kapitán či námorník? Dokážu vás inšpirovať k písaniu. Núka sa vám toľko príbehov. Len ich všetky vypočuť.
Je to tiež neobčajne pokojné miesto, nevyčerpateľné ticho. Človek si pri takej prechádzke prevetrá hlavu, odpúta sa od okolitého uponáhlaného sveta. Len ja a stovky duší....
Cintorín sa nám môže mariť strašidelný, najmä v noci. Dá sa však povedať. že je dobré ak sa tam hlavne deti boja ísť v noci. Aby nevymýšľali a nerušili pokoj rozliehajúci sa celým týmto miestom. Osobne na duchov verím, no určite si pod tým nepredstavujem mlhavé postavy pobehujúce po cintoríne. A čo ešte neodmysliteľne patrí k noci a cintorínu? Upíri! Teraz nemám na mysli uprírov typu Edward. Skôr klasického Stokerovského sača krvi.
Tento rok sa už teším na dušičky, nielenže bude voľný deň, opäť sa môžem prejsť a pozdraviť starých známych. A zapáliť sviečku pre každú nepokojnú dušičku......










hezký blog zajímavý dess