Toto je teda začiatok. Postupne tu toho bude pribúdať. Čo sa týka písania, vždy na jeseň chytím nový dych. Takže už sa teším na chladné večeri v izbe pri čajíčku s perom v ruke.
Zajtra škola, asi nikto nebude protestovať, že to je hrozné pomyslieť na to. Do školy sa nechce chodiť nikomu, ani učiteľom. Lenže človek potrebuje nejaký základ a bez školy sa nepohnete. Dnes bol celkom v pohode deň, taký pokojný. Trochu pršalo, ak sa to dalo vôbec dažďom nazvať. Už je vidieť príchod jesene, zo stromov opadáva farebné lístie, na tvári vás šteklí chlad. Milujem toto obdobie. Je to ako skúška, všetko pomaly odumiera a prežijú len tí silnejší. Chystáte sa prichystať na zimu, lebo počas nej môžete skončiť. Znie to pesimisticky, ale zima je skutočná záťaž pre organizmus. Skoro žiadne svelo (aj keď mne nechýba), zima a neskôr aj sneh po kolená. Síce v poslednej dobe je sneh vysnívaným oživením zimy, než jej súčasťou.
V priebehu týždňa by som sem chcela pridať prvé časti môjho príbehu- Eisblumen. Dúfam, že sa niekomu zapáči. Nebudem z neho nič prezrádzať, názov viac-menej hovorí sám za seba.
Chcela by som sa ešte vyjadriť k svojej prezývke PorcelainePuppe. V preklade je to porcelánová bábika. A jej vysvetlenie: Navonok väčšinou pôsobím chladne a odmerane, vnútri som však zraniteľná ako ten porcelán. Moja druhá prezývka je Luciflower, teda Luciferov kvet. A moje meno Gracia Deborah MayFair. Gracia bola moja stará prezývka, Deborah som si vybrala pre jej silu, nevzdávala sa a svoj osud zniesla s hlavou vztýčenou hore. MayFair pre moju posadnutosť knihou Anne Rice "Hodina Čarodejníc".









