Sala Samobojcow
27. prosince 2015 v 21:45 | Gracia Deborah MayFair
|
Filmy
Po dlhom čase som natrafila na dobrý film. Je jedno ako som sa k nemu dostala, ale som rada, že som ho našla. Poznám ho mesiac a už som si ho pozrela toľkokrát. Niečo to vo mne nabúralo a núti ma to zamýšľať sa nad všetkým. V niektorých veciach som sa našla, zrazu som videla z druhej strany ako vplývajú moje depresie na druhých ľudí. Pre niekoho to môže byť nuda, niekomu to bude dokonca vtipné. Ale myslím, že nás, čo vieme o depresii svoje, to chytí.

Dominik je normálny chlapec. Má veľa priateľov, najkrajšiu babu v škole, bohatých rodičov, peniaze na značkové oblečenie. Jeden nevinný bozk s kamarátom však všetko zmení. Začne sa pred okolím izolovať a všetok čas trávi za počítačom. Nadviaže kontakt s neznámou dievčinou, ktorá ho uvedie do "miestnosti samovrahov" - miesta, odkiaľ niet úniku. Dominik sa ocitne v pasci vlastných pocitov. Zapletie sa do smrteľného komplotu a postupne stráca to najcennejšie, čo v živote mal... Dlhometrážny hraný debut jedného z najtalentovanejších poľských režisérov. Prvýkrát sa podarilo v tomto geografickom priestore vytvoriť dielo, kde je virtuálny svet avatarov rovnako presvedčivý a dôležitý ako výkony hereckých predstaviteľov. Emotívne vypätý a šokujúci príbeh s brilantnými výkonmi, ktorý pôsobivo prekračuje obvyklé hranice predstavivosti.
27.12.2015
27. prosince 2015 v 21:24 | Gracia Deborah MayFair
|
Mein TageBuch
Po veľmi dlhom čase som tu opäť. Už som si nemyslela, že by ma ešte napadlo pokračovať v blogu. Ale mám za sebou ťažké obdobie, tak prichádzam na to, že by bolo fajn mať znova miesto, kde sa vypísať a venovať sa znova svojim záujmom. Možno som bola pred rokom už dosť optimistická...No teraz to bude skôr naopak. Opäť žijem svojim pesimizmom. Znova v brodenie sa temnotou, je to ako vrátiť sa domov. Musím bojovať, tentoraz ešte tvrdšie. Je to veľmi zlé... A najlepšia cesta, akú poznám je vypísať sa z toho. Bohužiaľ, skoro nemám čas písať poviedky, vlastne skoro na nič nemám čas. Budem si ho musieť nájsť, inak neverím, že dokážem bojovať o svoje duševné zdravie.
Čo viac dodať, som späť. Depresívnejšia ako kedykoľvek predtým... :) Tešte sa! :D

Začali mi prázdniny!
18. června 2014 v 10:50 | Gracia Deborah MayFair
|
Mein TageBuch
Mám zvláštny pocit, už sa nemusím na nič učiť. Minulý týždeň v stredu prijímačky, už je to za mnou. Nevyzerá to beznádejne, tak sa len modlím, aby ma prijali. :P Rozhodne by ma to potešilo. Môžem si povedať, že som konečne zmaturovaná. :) Ani vo sne som nemyslela, že tak dobre zmaturujem. :D Mám už čas čítať aj knihy. Doteraz som čítala len povinné čítanie na prijímačky. Užívam si ničnerobenie, aj keď pre mňa je to utrpenie. Takže stále musím niečo robiť, preto sem aj píšem. Počúvam starú muziku, nie je až také teplo, aby som mala vonku bazén. Nič to.
Po večeroch čítam E. A. Poea - Jama a kyvadlo alebo Enigmu. Je to fajn mať vlastnú izbu, ale cez deň sa tu veľakrát cítim opustene. Keby sme nemali psa, tak by to bolo ešte horšie. Chytila ma duchovná nálada, asi to spečatím meditáciou, už som si do kompu naťahala hudbu. Zapálim si vonnú tyčinku a bude super. Ak bude Benny pekne spinkať, dovolím mu aj ostať v izbe. Zatiaľ popíjam ľadovú kávu. Zrazu mám veľa času a rozmýšľam ako ho čo najlepšie využiť. Doobeda ma vyrušujú často dvere, na špajzi a kúpeľni sa občas sami otvoria. :P Ja viem, je to prievan, ale kto vie. Mala by som sa snažiť, čo najviac venoavať cvičeniam na duchovný rozvoj. Cez rok sa vyhováram, že namám čas kvôli škole, teraz mám voľno, takže mám času plnooo. A cítim, že to potrebujem. V poslednej dobe meditujem veľmi málo a začínajú ma znovu chytať úzkostné stavy. Občas mám sama zo seba strach a neviem, čo od seba očakávať, keď to začne. Potrebujem nabrať novú vnútornú energiu a správne nastaviť svoj vnútorný kompas. Tak si držím palce, že to zvládnem a bude zo mňa iný človek, teda otovrím to dobro, čo v každom človeku, aby sa mohlo naplno prejavovať. Odhalím svoju buddhovskú podstatu. Raz vám musí napísať z kade sa inšpirujem pri mojom duchovnom rozvoji. :)

Dom vyvraždenej rodiny
17. června 2014 v 10:52 | Gracia Deborah MayFair
|
Strašidelné domy
Po celom svete sa dejú zločiny, ktoré nikdy nevyšetríme a asi nenájdeme odpoveď, prečo sa stali. Toto vražedné besnenie patrí medzi jedny z nich.
Maličké mesto Vilisca v americkom štáte Iowa si žije svojím pokojným životom až do 11. júna 1912. Presne v tento deň obyvatelia mestečka nájdu mŕtve telá členov rodiny Moorovcov. V mestečku je skoro nulová kriminalita, preto obyvateľov tento prípad vystraší na niekoľko rokov.
Rodina Moorovcov si žije v peknom veľkom dome a tešia sa dobrým vzťahom s ostatnými susedmi. Otec Josiah Moore učí v škole, jeho manželka sára sa stará o ich 4 deti - Hermana, Paula, Boydana a Catherine. Je nedeľa a všetci sa chystajú do kostola, chystá sa farný deň Presbytariánskeho spoločenstva. Stretnú sa tu s rodinným priateľmi Stillingrovcami, ktorí majú dve malé dcéry, Innu a Lenu. Všetci sa bavia, a to až do pol desiatej. Deťom sa vôbec nechce lúčiť, a preto Moorovci navrhnú Inne a Lene, aby u nich prespali. Manželia teda domov odchádzajú rovno so 6-imi deťmi.

Susedom sa zdá už ráno veľmi divné, keď je sedem hodín a v dome nie je počuť obvyklý ruch. Dokonca ani Josiah ešte nešiel do školy. Susedka Mary má z toho veľmi zlý pocit. Rozhodne sa zistiť, čo je vo veci. Zaklope na dvere, no odpovedá jej iba mrazivé ticho. Žiadne prichádzajúce kroky, žiadne zvuky či hlasy. Skúsi kľučku, ale je zamknuté. To už je podozrivé, rozhodne sa zavolať Rossovi, bratovi Josiaha. Do 15 minút je na mieste, no ani jemu na volanie nik neodpovedá. Našťastie má svoju kópiu kľúča, takže sa dostane do domu. Marry zostane čakať na verande. Vnútri je ťaživé ticho, prejde do sálonu, tu však nikoho nenájde. Zasekne sa však vo dverách hosťovskej izby. Ležia tu Inna a Lena s odseknutými hlavami. Ross neváha a kričí na Marry, aby zavolala dôstojníka.
Hank Horton je tu za chvíľu, zatiaľ nemá ani tušenia, čo ho čaká. Vojde do domu a keď mu Ross ukáže hosťovskú izbu, stuhne mu úsmev na perách. Ross i Hank už majú strach, čo nájdu v ostatných izbách. Hank vybehne na poschodie, pri pohľade na zavraždených manželov sa neubráni slzám. Rodinu tu mal rád každý, nedokáže si vysvetliť, čo sa tu predchádzajúcu noc mohlo stať. Zostáva mu ešte jedna ťažká úloha, oznámiť to rodišom dievčat. Do domu sa nahrnú ľudia, všetci sú v šoku a polícia zabúda uzavrieť miesto činu. Hoci v tej dobe nepoznali DNA a iné techniky vyšetrovania, veľa dôkazov sa tým určite zničilo. Jediné, čo polícia z miesta činu má sú fotky obetí a možných dôkazov. Udalosť otrasie celým mestom, obyvatelia sú vystrašení, zamykajú sa vo svojich domovoch alebo utekajú s celými rodinami preč. Všetci sa boja, že vrah znova zaútočí.

Podozrivých sa nakoniec nájde veľa, medzi nimi senátor Frank F. Jones, nájomný vrah William Mansfield či reverend George Kelly. Reverend je podozrivý najmä preto, že hneď po vraždách utiekol so svojou rodinou. Ale to spravila skoro polovica mesta. Neskôr ho nájdu a označia za duševne chorého. Nikdy sa však nenájde skutočný vrah. Mohol to byť jeden z týchto mužov, no nemusel. Aký bol motív vraždy nevinných ľudí? Podľa polície vrah najprv zabil manželov, pokračoval v detskej izbe a skončil v hosťovskej. Vražedná zbraň bola ich vlastná sekera, ktorú vrah umiestnil do ich spálňe utretú od krvi. Všetky telá boli nájdené bez hlavy, ruky pozdĺž tela, okrem Leny. Tá jediná sa asi zobudila a videla vraha. Útočník sa pravdepodobne skrýval v podkroví, kde sa našli nedopalky cigariet a spálené šatstvo.

Od tejto tragédie už Vilisca nikdy nebola ako predtým. Bolo to veselé mestečko, s prívetivými ľuďmi. Dnes je tu cítiť zvláštnu nepríjemnú atmosféru, ľudia sú nedôverčiví a asi nikdy sa im z pamäte nezmaže spomienka na vraždu. Je prirodzené, že dom zaujal lovcov duchov a priaznivcov paranormálnych aktivít. Hovorí sa, že rodinu nezabil človek, ale zlý duch. Odborníci na paranormálne javy potvrdzujú, že dom je plný negatívnej energie a darí sa tu nahrávaniu EVP. Strašenie by malo začínať pri prejazde vlaku mestom Vilisca o druhej hodine ráno. Vznáša sa tu podivné svetlo a prechádza z izby do izby. V roku 1994 kúpili dom noví majitelia a rozhodli sa ho dať do stavu, v akom bol v roku 1912. Miestnych to vôbec nepotešilo. Môžete si zaplatiť jednu noc v tomto dome, ale veľký záujem o to nie je. Údajne sú duchovia zavraždených stále tu a nevedia násť pokoj. Nečudujem sa, ak by tomu tak bolo. Takýto zákerný učin musí zanechať svoju energetickú stopu. Bohužiaľ, vraha už asi nikdy nevypátrame.

Všedný deň
9. dubna 2014 v 20:05 | Gracia Deborah MayFair
|
Mein TageBuch
Poriadne dlho som tu nebola! Môžem sa vám pochváliť (ak je to dôvod na chválu), že som finálne presťahovaná. Áno, už žijem v Maďarsku a každý deň vstávam ráno o piatej do školy. :P Aspoň mám vlastnú izbu, jedno pozitívum. Na to sa dobre zvyká. :) Ešte si ju musím zariadiť podľa svojho. Nemám však veľa času, maturita a učenie sa na prijímačky. Ďalší týždeň ma čaká maturita z účtovníctva, keď to dám, budem šťastný človek. Ale najšťastnejšia na svete budem, až keď ma príjmu na výšku. Aj tak by som sem mohla viac pridávať a chváliť sa s tými pár knižkami, čo stihnem prečítať popri učení. Naposledy som si kúpila dve knihy: zbierku Kvety zla od Baudelaira a zenové príbehy. Možno to niekomu nejde dokopy, ale ja som mutant. :D
Spomínam, ako mi každý hovoril, že ma prejde čierna a tak ďalej. Mám už pár farebných vecí, ale také obdobie ma veľmi rýchlo prejde a som znova pri čiernej. :P Jednoducho, nezmenia ma. Všetkým, čo tento rok maturujú, prajem pevné nervy a veľa síl do učenia. Musíme to nejak dokopať dokonca. :P A dufám, že keď sa mi podarí dokončiť túto školu, dostanem za odmenu aj nejakú novú knihu. :D Len aby som ju mala kedy čítať. :P Okej, ozvem sa, o pár dní, cez prázdniny, dúfam...

To bude môj pohľad, keď budem chcieť prejsť na maturite. :D
Lauren Kateová - Padlí anjeli
19. února 2014 v 16:22 | Gracia Deborah MayFair
|
Knižná výzva :)
Napadlo ma, predsa som tento mesiac už prečítala 2 knihy. A to posledné časti tetralógie Padlí anjeli, Vášeň a Vykúpenie. Ak niekto túto knižnú sériu nepozná, tak vám trošku priblížim o čo tam ide.
17- ročná Luce sa dostala na nápravnú školu Meč a kríž po veľmi divnej príhode. Jedno je však isté, zomrel pri nej jej priateľ a obviňujú z toho ju. Na škole spoznáva veľa ľudí, každý je niečím výnimočný a zvláštny. Jej pozornosť však najviac pritiahol Daniel, chlapec, ktorý jej na školskom ihrisku ukázal prostredník, keď sa na chvíľu na seba zahľadeli. Luce je plná protichodných pocitov, Daniel ju priťahuje, no on sa tvári, že ho Luce nezaujíma. Pravda je však niekde inde. Luce a Daniel sú v skutočnosti do seba osudovo zamilovaní. Ich lásku však ťaží dávna kliatba. Teraz je tu šanca, že sa im podarí kliatbu zrušiť a prekonať. K tomu však vedie dlhá cesta.
Môj názor na Padlých anjelov? Zaujala ma obálka prvej časti, a tak som si počkala, kým ju mali aj u nás v knižnici a požičala som si, že si ju zo zvedavosti prečítam. Pre mňa to bolo skôr také oddychové čítanie. Posledné časti som prečítala len preto, že som to už mala rozčítanú a chcela som poznať koniec. Kniha nebola zlá, ale náročného čítateľa pravdepodobne nenadchne. Ak máte radi tématiku anjelov, nech sa páči. Ale prečítala som už aj lepšie knihy.

19. 2. 2014
19. února 2014 v 15:45 | Gracia Deborah MayFair
|
Mein TageBuch
Priznám sa vám, vôbec v poslednej dobe nemám čas. V škole píšem jednu písomku za druhou a cez víkendy sa učím psychológiu. :P Dnes som si povedala, že na nejaku hodinku vypnem a pustím si nejakú dobrú hudbičku. Potom sa môžem znova vrhnúť na učenie, konkrétne účtovníctvo. Zároveň som sa pustila akurát do obeda. A izbou znie Let me break you od London after Midnight. Chcem veriť, že všetko zvládnem a bude to super. Maturity sa nebojím. Tento mesiac je strašne ťažký. Toľko vecí, ktoré ma vôbec netešia, alebo som kvôli nim dokonca smutná. Jeden príklad, sťahujem sa. Mimo Bratislavu, kde som žila doterajší život. Budem dochádzať z Maďarska do školy v Ba, lebo to je určite lepšie ako bývať tu. Jediné pozitívum je vlastná izba, ktorú si zariadim sama ako chcem. Má síce zelené steny (to ma fakt dorazilo), ale prežijem to a niečo tam s tým porobím. :P Posledný týždeň doma. :/Aj ten je taký hektický. Zajtra mám jedinú šancu dať si v škole potvrdiť prihlášku. :P Čítať knihy skoro nestíham, nepočítam povinnú literatúru z psychológie. Včera som si z knižnice doniesla pekne hrubú knihu z psychológie osobnosti. :D Mám čo robiť cez prázdniny. :P Dúfam, že sem cez prázdniny niečo nové pridám.
Čo dodať, depresia je asi moja spriaznená duša. :P
Sniežik sa nám chumelí...
28. ledna 2014 v 20:42 | Gracia Deborah MayFair
|
Mein TageBuch
Momentálne celkom dobrá téma. Priznávam, v Bratislave už nesneží, včera akurát trošku poprášilo. Ale zima začala! :P Všetci síce nadávajú, lebo je zima a je "poprášené". Poviem vám tak, buďte radi, že máme zimu a ročné obdobia vôbec. Za pár desaťročí svojím vnúčatám už možno ani nebudete môcť ukázať ako vyzerá jeseň či jar. Možno tak na fotkách. A je možné, že o snehu budú tiež iba snívať.
Okrem toho sa nám zo zimou spája mnoho pekného. Pamätáte sa na detstvo, ako ste sa od začiatku decembra tešili na mikuláša, vianoce, darčeky? A v neposlednom rade na sneh. Určite si spomínate, ako ste s kamošmi vytiahli sánky a utekali sa sánkovať na najbližsí kopec. Ja sa každý rok teším na snehuliaka, nie vždy mi to však výjde. Tiež je to krásne obdobie, keď všetko odpočíva a závladne zvláštne pokojné ticho. Hneď ako sa nám podarí dostať domov do tepla, tešíme sa na teplé a suché ponožky, teplý čajík alebo čokoládu a k tomu nesmie chýbať dobrá kniha. Takto sa môžeme zachumlať do perín a prežívať príbeh. Vonku padajú snehové vločky, na oknách sa vytvára námraza a my sme doma v teplúčku. Tiež vám nemusím pripomínať, ako sa v tomto období dobre leží v postieľke so svojou láskou. To sa dá aj celý deň! :) Dlhá zima ide síce ku koncu už na nervy, ale keby jeden rok neprišla, chýbala by mi. :)

Knižná výzva 2014
27. ledna 2014 v 18:19 | Gracia Deborah MayFair
|
Dobré knihy
Tento rok som sa rozhodla zapojiť do knižnej výzvy. Je pravda, že nebudem veľa času pre maturity a prijímačky na výšku. Takže si dám nejaký reálny cieľ. :) Aspoň budem mať prehľad, koľko toho za rok prečítam. :D Keby ste sa chceli dozvedieť viac, tu je link: http://ells.cz/?p=3028

Myslím, že 30 kníh bude tak akurát. Tak mi držte palce nech mám viac času na čítanie! :)

AHS 1 - Murder House
5. ledna 2014 v 18:51 | Gracia Deborah MayFair
|
Čo ma zaujíma.....
Jeden článok som tu už mala, ale chcela by som vám viac priblížiť jednotlivé série seriálu.
Murder House
Rodina Harmonovcov sa presťahuje do domu, ktorý ostatní ľudia nevolajú inak ako Murder House, potom, ako bol Ben neverný svojej manželke. Prichádzajú sem so svojou dcérou Violet a psom. Za krátky čas spoznajú dievča zo susedstva Addie, ktorá sa rada len tak objaví u nich doma. Eddie býva v susedstve so svojou mamou Constance a jej mladým priateľom. Psychiater Ben si svoju ambulanciu otvorí doma, navštevuje ho tiež Tate, syn Constance. Začne sa stretávať s Benovou dcérou Violet a vytvorí sa medzi nimi vzťah. Postupne sa však začínajú ozývať býválí obyvatelia domu. Tvorcovia sa inšpirovali aj skutočnými prípadmi. Každá časť sa vlastne začína nejakým prípadom z dávnej minulosti, ktorý sa odohral v dome.
Obsadenie:
Ben Harmon (Dylan McDermott)

Vivien Harmonová (Connie Britton)

Violet Harmonová (Taissa Farmiga)

Constance Langdonová (Jessice Lange)

Tate Langdon (Evan Peters)

Moira O´Hairová ( Frances Conroy)

mladá Moira ( Alexandra Bleckenridge)

Nora Montgomeryová ( Lily Rabe)

Charles Montgomery ( Matt Ross)

Larry Harvey ( Denis O´Hare)









